4. diel - Podmienky (vetvenia) vo Swift

V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 3. lekcii Swift, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

V minulej lekcii Swift kurzu, Riešené úlohy k 3. lekcii Swift , sme si podrobne prebrali dátové typy. Aby sme si niečo naprogramovali, potrebujeme nejako reagovať na rôzne situácie. Môže to byť napríklad hodnota zadaná užívateľom, podľa ktorej budeme chcieť meniť ďalšie beh programu. Hovoríme, že sa program vetví a k vetvenie používame podmienky. Tým sa budeme venovať celý dnešný Swift tutoriál. Vytvoríme program na výpočet odmocniny a vylepšíme našu kalkulačku.

Podmienky

Vo Swiftu sa podmienky píšu dosť rovnako, ako vo všetkých Clik jazykoch, pre začiatočníkov samozrejme vysvetlím. Pokročilejšie sa asi budú chvíľku nudiť

Podmienky zapisujeme pomocou kľúčového slova if, za ktorým nasleduje logický výraz. Ak je výraz pravdivý, vykoná sa nasledujúci príkaz. Ak nie, nasledujúci príkaz sa preskočí a pokračuje sa až pod ním. Vyskúšajme si to:

{SWIFT}
if 15 > 5 {
    print("Pravda")
}
print("Program tu pokračuje ďalej")
{/SWIFT}

Výstup programu:

Pravda
Program tu pokračuje ďalej

Ak podmienka platí (čo tu áno), vykoná sa príkaz Vyhlasujúca do konzoly text " Pravda ". V oboch prípadoch program pokračuje ďalej. Vo Swiftu nie je možné mať if bez zložených zátvoriek. Súčasťou výrazu samozrejme môže byť aj premenná:

{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo")
var a = Int(readLine()!)!
if (a > 5) {
    print("Zadal si číslo väčšie ako 5!")
}
print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}

Ukážme si teraz relačné operátory, ktoré môžeme vo výrazoch používať:

operátor	C-like Zápis
rovnosť	==
Je ostro väčšia	>
Je ostro menšia	<
Je väčšie alebo rovné	> =
Je menšie alebo rovné	<=
nerovnosť	! =
Všeobecná negácia	!

Rovnosť zapisujeme dvoma == preto, aby sa to neplietlo s bežným priradením do premennej, ktoré sa robí len jedným =. Ak chceme nejaký výraz znegovat, napíšeme ho do zátvorky a pred neho výkričník. V podmienkovom bloku samozrejme môžeme vykonať ľubovoľne príkazov:

{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu:")
let a = Int(readLine()!)!
if a > 0 {
    print("Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť!")
    let o = sqrt(Double(a))
    print("Odmocnina z čísla \(a) je \(o)")
}
print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}

výstup:

Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu:
144
Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť!
Odmocnina z čísla 144 je 12.0
Ďakujem za zadania

Program načíta od užívateľa číslo a ak je väčšia ako 0, vypočíta z neho druhú odmocninu. sqrt() vracia druhú odmocninu ako Double, ale musíme najskôr vstup konvertovať na Double. Bolo by pekné, keby nám program vyhubovala v prípade, že zadáme záporné číslo. S doterajšími znalosťami by sme napísali niečo ako:

{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu:")
let a = Int(readLine()!)!
if a > 0 {
    print("Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť!")
    let o = sqrt(Double(a))
    print("Odmocnina z čísla \(a) je \(o)")
}
if a <= 0 {
    print("Odmocnina zo záporného čísla neexistuje!")
}

print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}

Všimnite si, že musíme pokryť aj prípad, kedy sa a == 0, nielen keď je menšia. Kód však môžeme výrazne zjednodušiť pomocou kľúčového slova else, ktoré vykoná nasledujúci príkaz alebo blok príkazov v prípade, že sa podmienka nevykoná:

{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu:")
let a = Int(readLine()!)!
if (a > 0) {
    print("Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť!")
    let o = sqrt(Double(a))
    print("Odmocnina z čísla \(a) je \(o)")
}
else {
    print("Odmocnina zo záporného čísla neexistuje!")
}

print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}

Kód je oveľa prehľadnejšie a nemusíme vymýšľať opačnú podmienku, čo by v prípade zloženej podmienky mohlo byť niekedy aj veľmi ťažké.

Kľúčové slovo else sa tiež využíva v prípade, keď potrebujeme v príkaze manipulovať s premennou z podmienky a nemôžeme sa na ňu teda pýtať potom znova. Program si sám pamätá, že sa podmienka nesplnila a prejde do vetvy else. Ukážme si to na príklade: Majme číslo a, kde bude hodnota 0 alebo 1 a po nás sa bude chcieť, aby sme hodnotu prehodili (ak tam je 0, dosadíme tam 1, ak 1, dosadíme 0). Naivne by sme mohli kód napísať takto:

{SWIFT}
var a = 0 // do a si priradíme na začiatku 0

if a == 0 { // ak je a 0, dáme do neho jedničku
    a = 1
}

if a == 1 { // ak je a 1, dáme doňho nulu
    a = 0
}
print(a)
{/SWIFT}

Nefunguje to, že? Poďme si prejsť, čo bude program robiť. Na začiatku máme v a nulu, prvá podmienka sa určite splní a dosadí do a jedničku. No ale razom sa splní aj tá druhá. Čo s tým? Keď podmienky otočíme, budeme mať ten istý problém s jednotkou. Ako z toho von? Áno, použijeme else.

{SWIFT}
var a = 0 // do a si priradíme na začiatku 0

if a == 0 { // ak je a 0, dáme do neho jedničku
    a = 1
} else { // ak je a 1, dáme doňho nulu
    a = 0
}

print(a)
{/SWIFT}

Podmienky je možné skladať a to pomocou dvoch základných logických operátorov:

operátor	C-like Zápis
A zároveň	&&
alebo	||

Uveďme si príklad:

{SWIFT}
print("Zadajte číslo v rozmedzí 10-20:")
let a = Int(readLine()!)!
if a >= 10 && a <= 20 {
    print("Zadal si správne")
} else {
    print("Zadal si zle")
}
{/SWIFT}

S tým si zatiaľ vystačíme, operátorov sa pomocou zátvoriek samozrejme dajú kombinovať.

{SWIFT}
print("Zadajte číslo v rozmedzí 10-20 alebo 30-40:")
let a = Int(readLine()!)!
if ((a >= 10) && (a <= 20)) || ((a >= 30) && (a <= 40)) {
    print("Zadal si správne")
} else {
    print("Zadal si zle")
}
{/SWIFT}

switch

Konštrukcia switch je prevzatá z jazyka C (ako veľká časť gramatiky Swift). Umožňuje nám zjednodušiť (relatívne) zápis viac podmienok pod sebou. Spomeňme si na našu kalkulačku v prvých lekciách, ktorá načítala 2 čísla a vypočítala všetky 4 operácie. Teraz si ale budeme chcieť zvoliť, ktorú operáciu chceme. Bez switch by sme napísali kód podobný tomuto:

{SWIFT}
print("Vitajte v kalkulačke")
print("Zadajte prvé číslo:")
let a = Double(readLine()!)!
print("Zadajte druhé číslo:")
let b = Double(readLine()!)!

print("Zvoľte si operáciu:")
print("1 - sčítanie")
print("2 - odčítanie")
print("3 - násobenie")
print("4 - delenie")
let volba = Int(readLine()!)!
var vysledek : Double = 0

if volba == 1 {
    vysledek = a + b
} else if volba == 2 {
    vysledek = a - b
} else if volba == 3 {
    vysledek = a * b
} else if volba == 4 {
    vysledek = a / b
}

if (volba > 0) && (volba < 5) {
    print("Výsledok: \(vysledek)")
} else {
    print("Neplatná voľba")
}

print("Ďakujem za použitia kalkulačky, aplikáciu ukončíte ľubovoľnou klávesou.")
{/SWIFT}

výstup:

Vitajte v kalkulačke
Zadajte prvé číslo:
3.14
Zadajte druhé číslo:
2.72
Zvoľte si operáciu:
1 - sčítanie
2 - odčítanie
3 - násobenie
4 - delenie
2
Výsledok: 0.42
Ďakujem za použitia kalkulačky, aplikáciu ukončíte ľubovoľnou klávesou.

Všimnite si, že sme premennú vysledek deklarovali na začiatku, len tak do nej môžeme potom priraďovať. Keby sme ju deklarovali u každého priradenie, Swift by kód nezkompiloval a vyhodil chybu redeklarace premenné. Premenná môže byť deklarovaná (založená v pamäti) vždy iba raz. Bohužiaľ Swift nie je schopný poznať, či je do premennej vysledek naozaj priradená nejaká hodnota. Ozve sa pri výpise na konzole, kde sa mu nepáči, že môže vypisovať premennú, ktorá nemá priradenú hodnotu. Z tohto dôvodu na začiatku dosadíme do vysledek nulu.

Ďalšia vychytávka je kontrola správnosti voľby. Program by v tomto prípade fungoval rovnako aj bez tých else, ale načo sa ďalej pýtať, keď už máme výsledok.

Teraz si skúsime napísať ten istý kód pomocou switch:

{SWIFT}
print("Vitajte v kalkulačke")
print("Zadajte prvé číslo:")
let a = Double(readLine()!)!
print("Zadajte druhé číslo:")
let b = Double(readLine()!)!

print("Zvoľte si operáciu:")
print("1 - sčítanie")
print("2 - odčítanie")
print("3 - násobenie")
print("4 - delenie")
let volba = Int(readLine()!)!
var vysledek : Double = 0

switch (volba) {
    case 1:
        vysledek = a + b
    case 2:
        vysledek = a - b
    case 3:
        vysledek = a * b
    case 4:
        vysledek = a / b
    default:
        break
}

if (volba > 0) && (volba < 5) {
    print("Výsledok: \(vysledek)")
}
else {
    print("Neplatná voľba")
}

print("Ďakujem za použitia kalkulačky, aplikáciu ukončíte ľubovoľnou klávesou.")
{/SWIFT}

Vidíme, že kód je trochu prehľadnejšie. Ak by sme potrebovali v nejakej vetve switch spustiť viac príkazov, prekvapivo ich nebudeme písať do {} bloku, ale rovno pod seba. Ak prechádzate z nejakého iného programovacieho jazyka, nemusíte ukončovať každý case pomocou break, aby sa náhodou netransponovali ďalšie. Swift v prípade switch vždy vykoná iba jeden case. Konštrukcia switch môže namiesto case x: obsahovať ešte možnosť default:, ktorá sa vykoná v prípade, že nebude platiť žiadny case. Default by ste prakticky mali mať vždy, len ak by ste náhodou cez case pokryli všetky možnosti, tak nie je potreba. Je len na vás, či budete switch používať, všeobecne sa oplatí len pri väčšom množstve príkazov a vždy ide nahradiť sekvencií if a else. Samozrejme je možné použiť switch aj pre hodnoty String ové premennej.

V budúcej lekcii, Riešené úlohy k 4. lekcii Swift , sa budeme venovať cyklom.

V nasledujúcom cvičení, Riešené úlohy k 4. lekcii Swift, si precvičíme nadobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

 

Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.