4. diel - Podmienky (vetvenia) vo Swift
V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 3. lekcii Swift, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.
V minulej lekcii Swift kurzu, Riešené úlohy k 3. lekcii Swift , sme si podrobne prebrali dátové typy. Aby sme si niečo naprogramovali, potrebujeme nejako reagovať na rôzne situácie. Môže to byť napríklad hodnota zadaná užívateľom, podľa ktorej budeme chcieť meniť ďalšie beh programu. Hovoríme, že sa program vetví a k vetvenie používame podmienky. Tým sa budeme venovať celý dnešný Swift tutoriál. Vytvoríme program na výpočet odmocniny a vylepšíme našu kalkulačku.
Podmienky
Vo Swiftu sa podmienky píšu dosť rovnako, ako vo všetkých Clik jazykoch, pre začiatočníkov samozrejme vysvetlím. Pokročilejšie sa asi budú chvíľku nudiť
Podmienky zapisujeme pomocou kľúčového slova if
, za ktorým
nasleduje logický výraz. Ak je výraz pravdivý, vykoná sa nasledujúci
príkaz. Ak nie, nasledujúci príkaz sa preskočí a pokračuje sa až pod
ním. Vyskúšajme si to:
{SWIFT}
if 15 > 5 {
print("Pravda")
}
print("Program tu pokračuje ďalej")
{/SWIFT}
Výstup programu:
Pravda Program tu pokračuje ďalej
Ak podmienka platí (čo tu áno), vykoná sa príkaz Vyhlasujúca do konzoly
text " Pravda "
. V oboch prípadoch program pokračuje
ďalej. Vo Swiftu nie je možné mať if
bez zložených
zátvoriek. Súčasťou výrazu samozrejme môže byť aj premenná:
{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo")
var a = Int(readLine()!)!
if (a > 5) {
print("Zadal si číslo väčšie ako 5!")
}
print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}
Ukážme si teraz relačné operátory, ktoré môžeme vo výrazoch používať:
operátor | C-like Zápis |
---|---|
rovnosť | == |
Je ostro väčšia | > |
Je ostro menšia | < |
Je väčšie alebo rovné | > = |
Je menšie alebo rovné | <= |
nerovnosť | ! = |
Všeobecná negácia | ! |
==
preto, aby sa to neplietlo s bežným
priradením do premennej, ktoré sa robí len jedným =
. Ak chceme
nejaký výraz znegovat, napíšeme ho do zátvorky a pred neho výkričník. V
podmienkovom bloku samozrejme môžeme vykonať ľubovoľne príkazov:
{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu:")
let a = Int(readLine()!)!
if a > 0 {
print("Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť!")
let o = sqrt(Double(a))
print("Odmocnina z čísla \(a) je \(o)")
}
print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}
výstup:
Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu: 144 Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť! Odmocnina z čísla 144 je 12.0 Ďakujem za zadania
Program načíta od užívateľa číslo a ak je väčšia ako
0
, vypočíta z neho druhú odmocninu. sqrt()
vracia
druhú odmocninu ako Double
, ale musíme najskôr vstup
konvertovať na Double
. Bolo by pekné, keby nám program
vyhubovala v prípade, že zadáme záporné číslo. S doterajšími
znalosťami by sme napísali niečo ako:
{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu:")
let a = Int(readLine()!)!
if a > 0 {
print("Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť!")
let o = sqrt(Double(a))
print("Odmocnina z čísla \(a) je \(o)")
}
if a <= 0 {
print("Odmocnina zo záporného čísla neexistuje!")
}
print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}
Všimnite si, že musíme pokryť aj prípad, kedy sa a == 0
,
nielen keď je menšia. Kód však môžeme výrazne zjednodušiť pomocou
kľúčového slova else
, ktoré vykoná
nasledujúci príkaz alebo blok príkazov v prípade, že sa podmienka
nevykoná:
{SWIFT}
print("Zadaj nejaké číslo, z ktorého spočítám odmocninu:")
let a = Int(readLine()!)!
if (a > 0) {
print("Zadal si číslo väčšie ako 0, to znamená, že ho môžem odmocniť!")
let o = sqrt(Double(a))
print("Odmocnina z čísla \(a) je \(o)")
}
else {
print("Odmocnina zo záporného čísla neexistuje!")
}
print("Ďakujem za zadania")
{/SWIFT}
Kód je oveľa prehľadnejšie a nemusíme vymýšľať opačnú podmienku, čo by v prípade zloženej podmienky mohlo byť niekedy aj veľmi ťažké.
Kľúčové slovo else
sa tiež využíva v prípade, keď
potrebujeme v príkaze manipulovať s premennou z podmienky a nemôžeme sa na
ňu teda pýtať potom znova. Program si sám pamätá, že sa podmienka
nesplnila a prejde do vetvy else
. Ukážme si to na príklade:
Majme číslo a
, kde bude hodnota 0
alebo
1
a po nás sa bude chcieť, aby sme hodnotu prehodili (ak tam je
0
, dosadíme tam 1
, ak 1
, dosadíme
0
). Naivne by sme mohli kód napísať takto:
{SWIFT}
var a = 0 // do a si priradíme na začiatku 0
if a == 0 { // ak je a 0, dáme do neho jedničku
a = 1
}
if a == 1 { // ak je a 1, dáme doňho nulu
a = 0
}
print(a)
{/SWIFT}
Nefunguje to, že? Poďme si prejsť, čo bude program robiť. Na začiatku
máme v a
nulu, prvá podmienka sa určite splní a dosadí do
a
jedničku. No ale razom sa splní aj tá druhá. Čo s tým? Keď
podmienky otočíme, budeme mať ten istý problém s jednotkou. Ako z toho von?
Áno, použijeme else
.
{SWIFT}
var a = 0 // do a si priradíme na začiatku 0
if a == 0 { // ak je a 0, dáme do neho jedničku
a = 1
} else { // ak je a 1, dáme doňho nulu
a = 0
}
print(a)
{/SWIFT}
Podmienky je možné skladať a to pomocou dvoch základných logických operátorov:
operátor | C-like Zápis |
---|---|
A zároveň | && |
alebo | || |
{SWIFT}
print("Zadajte číslo v rozmedzí 10-20:")
let a = Int(readLine()!)!
if a >= 10 && a <= 20 {
print("Zadal si správne")
} else {
print("Zadal si zle")
}
{/SWIFT}
S tým si zatiaľ vystačíme, operátorov sa pomocou zátvoriek samozrejme dajú kombinovať.
{SWIFT}
print("Zadajte číslo v rozmedzí 10-20 alebo 30-40:")
let a = Int(readLine()!)!
if ((a >= 10) && (a <= 20)) || ((a >= 30) && (a <= 40)) {
print("Zadal si správne")
} else {
print("Zadal si zle")
}
{/SWIFT}
switch
Konštrukcia switch
je prevzatá z jazyka C (ako veľká časť gramatiky Swift).
Umožňuje nám zjednodušiť (relatívne) zápis viac podmienok pod sebou.
Spomeňme si na našu kalkulačku v prvých lekciách, ktorá načítala 2
čísla a vypočítala všetky 4 operácie. Teraz si ale budeme chcieť zvoliť,
ktorú operáciu chceme. Bez switch
by sme napísali kód podobný
tomuto:
{SWIFT}
print("Vitajte v kalkulačke")
print("Zadajte prvé číslo:")
let a = Double(readLine()!)!
print("Zadajte druhé číslo:")
let b = Double(readLine()!)!
print("Zvoľte si operáciu:")
print("1 - sčítanie")
print("2 - odčítanie")
print("3 - násobenie")
print("4 - delenie")
let volba = Int(readLine()!)!
var vysledek : Double = 0
if volba == 1 {
vysledek = a + b
} else if volba == 2 {
vysledek = a - b
} else if volba == 3 {
vysledek = a * b
} else if volba == 4 {
vysledek = a / b
}
if (volba > 0) && (volba < 5) {
print("Výsledok: \(vysledek)")
} else {
print("Neplatná voľba")
}
print("Ďakujem za použitia kalkulačky, aplikáciu ukončíte ľubovoľnou klávesou.")
{/SWIFT}
výstup:
Vitajte v kalkulačke Zadajte prvé číslo: 3.14 Zadajte druhé číslo: 2.72 Zvoľte si operáciu: 1 - sčítanie 2 - odčítanie 3 - násobenie 4 - delenie 2 Výsledok: 0.42 Ďakujem za použitia kalkulačky, aplikáciu ukončíte ľubovoľnou klávesou.
Všimnite si, že sme premennú vysledek
deklarovali na
začiatku, len tak do nej môžeme potom priraďovať. Keby sme ju deklarovali u
každého priradenie, Swift by kód nezkompiloval a vyhodil chybu redeklarace
premenné. Premenná môže byť deklarovaná (založená v pamäti) vždy iba
raz. Bohužiaľ Swift nie je schopný poznať, či je do premennej
vysledek
naozaj priradená nejaká hodnota. Ozve sa pri výpise na
konzole, kde sa mu nepáči, že môže vypisovať premennú, ktorá nemá
priradenú hodnotu. Z tohto dôvodu na začiatku dosadíme do
vysledek
nulu.
Ďalšia vychytávka je kontrola správnosti voľby. Program by v tomto
prípade fungoval rovnako aj bez tých else
, ale načo sa ďalej
pýtať, keď už máme výsledok.
Teraz si skúsime napísať ten istý kód pomocou switch
:
{SWIFT}
print("Vitajte v kalkulačke")
print("Zadajte prvé číslo:")
let a = Double(readLine()!)!
print("Zadajte druhé číslo:")
let b = Double(readLine()!)!
print("Zvoľte si operáciu:")
print("1 - sčítanie")
print("2 - odčítanie")
print("3 - násobenie")
print("4 - delenie")
let volba = Int(readLine()!)!
var vysledek : Double = 0
switch (volba) {
case 1:
vysledek = a + b
case 2:
vysledek = a - b
case 3:
vysledek = a * b
case 4:
vysledek = a / b
default:
break
}
if (volba > 0) && (volba < 5) {
print("Výsledok: \(vysledek)")
}
else {
print("Neplatná voľba")
}
print("Ďakujem za použitia kalkulačky, aplikáciu ukončíte ľubovoľnou klávesou.")
{/SWIFT}
Vidíme, že kód je trochu prehľadnejšie. Ak by sme potrebovali v nejakej
vetve switch
spustiť viac príkazov, prekvapivo ich nebudeme
písať do {}
bloku, ale rovno pod seba. Ak prechádzate z
nejakého iného programovacieho jazyka, nemusíte ukončovať každý case
pomocou break
, aby sa náhodou netransponovali ďalšie. Swift v
prípade switch
vždy vykoná iba jeden case
.
Konštrukcia switch
môže namiesto case x:
obsahovať
ešte možnosť default:
, ktorá sa vykoná v prípade, že nebude
platiť žiadny case
. Default by ste prakticky mali mať vždy, len
ak by ste náhodou cez case
pokryli všetky možnosti, tak nie je
potreba. Je len na vás, či budete switch
používať, všeobecne
sa oplatí len pri väčšom množstve príkazov a vždy ide nahradiť
sekvencií if
a else
. Samozrejme je možné použiť
switch
aj pre hodnoty String
ové premennej.
V budúcej lekcii, Riešené úlohy k 4. lekcii Swift , sa budeme venovať cyklom.
V nasledujúcom cvičení, Riešené úlohy k 4. lekcii Swift, si precvičíme nadobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.
Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.
Stiahnuť
Stiahnutím nasledujúceho súboru súhlasíš s licenčnými podmienkami
Stiahnuté 30x (94.66 kB)
Aplikácia je vrátane zdrojových kódov v jazyku Swift