7. diel - SQLite - Radenie, Limit a agregačné funkcie
V minulej lekcii, SQLite - Import , sme si ukázali import databázy.
Dnes sa pozrieme na radenie a agregačné funkcie.
Radenie
Doteraz sme nijako neriešili poradie nájdených položiek, ktoré nám dotaz SELECT vrátil. Ono vlastne žiadne ani neexistovalo, databáza vo vnútri funguje pomocou určitých sofistikovaných pravidiel (ktoré sú nad rámec tohto seriálu) a vrátila nám položky tak, ako sa jej to práve hodilo. Keby sme v databáze vykonali nejakú zmenu a zavolali znovu tú istú otázku, poradie by pravdepodobne vyzeralo úplne inak. Databáza nám ale vrátený výsledok samozrejme zoradiť dokáže.
Radiť môžeme podľa ktoréhokoľvek stĺpca. Keď budeme radiť podľa id, máme položky v poradí, v akom boli do databázy vložené. Ďalej môžeme radiť podľa číselných stĺpcov, ale aj podľa tých textových (radí sa podľa abecedy). Radiť môžeme aj podľa dátumu a všetkých ďalších dátových typov, databáza si s tým vždy nejako poradí. Poďme si vybrať úplne všetkých užívateľov a zoraďme ich podľa priezviska. Slúži na to klauzula ORDER BY (radiť podľa), ktorá sa píše na koniec dotazu:
SELECT "jmeno", "prijmeni" FROM "uzivatele" ORDER BY "prijmeni";
Výsledok:
Václav Blažek Ondřej Bohatý Vítezslav Churý Pavel Dušín Petr Dvořák ...
V otázke by samozrejme mohlo byť aj WHERE, pre jednoduchosť sme vybrali všetkých užívateľov. Určite si všimnete, že nám tam chýba Mária Čierna a ďalší, ktorí sa nachádzajú až na konci. Je to dané iba čiastočnou podporou UTF 8, aby SQLite zostalo malé. Buď si to môžeme dopísať, alebo necháme radenie až na kóde v aplikácii.
Zoradiť môžeme podľa niekoľkých kritérií (stĺpcov), poďme si užívateľov zoradiť podľa napísaných článkov a tie s rovnakým počtom zaraďme ešte podľa abecedy:
SELECT "jmeno", "prijmeni", "pocet_clanku" FROM "uzivatele" ORDER BY "pocet_clanku", "prijmeni"
Výsledok:
Matěj Horák 0 Michal Krejčí 0 Miroslav Kučera 1 Vladimír Pokorný 1 Jana Veselá 1 František Veselý 1 Petr Černý 1 Ludmila Dvořáková 2 Věra Svobodová 2 Jiří Veselý 2 ...
Smer radenia
Určiť môžeme samozrejme aj smer radenia. Môžeme radiť vzostupne (predvolený smer) kľúčovým slovom ASC a zostupne kľúčovým slovom DESC. Skúsme si urobiť rebríček používateľov podľa počtu článkov. Tí prví ich teda majú najviac, radiť budeme zostupne. Tie s rovnakým počtom článkov budeme radiť ešte podľa abecedy:
SELECT "jmeno", "prijmeni", "pocet_clanku" FROM "uzivatele" ORDER BY "pocet_clanku" DESC, "prijmeni";
Výsledok:
Petr Dvořák 18 Jan Novák 17 Eva Kučerová 12 Tomáš Marný 12 Pavel Dušín 9 Otakar Kovář 9 ...
DESC treba vždy uviesť, vidíte, že radenie podľa priezviska je normálne zostupné, pretože sme DESC napísali len k pocet_clanku.
Limit
Zostaňme ešte pri našom rebríčku užívateľov podľa počtu článkov. Takto budeme chcieť vypísať 10 najlepších používateľov. Keď ich bude ale milión, asi nie je dobrý nápad ich všetky vybrať a potom ich v aplikácii použiť len 10 a tých 999 990 zahodiť. Dáme databázu limit, teda maximálny počet záznamov, ktoré chceme vybrať. Zároveň uvedieme aj radenie. Limit píšeme vždy na koniec otázky:
SELECT "jmeno", "prijmeni", "pocet_clanku" FROM "uzivatele" ORDER BY "pocet_clanku" DESC, "prijmeni" LIMIT 10;
Skúste si to.
LIMIT a ORDER BY je možné používať aj pri ďalších príkazoch, napr. pri DELETE alebo UPDATE. Môžeme si tak poistiť, aby bol vymazaný alebo editovaný vždy iba jeden záznam.
Agregačné funkcie
Databáza nám ponúka množstvo tzv. agregačných funkcií. To sú funkcie, ktoré nejakým spôsobom spracujú viac hodnôt a ako výsledok vráti hodnotu jednu.
COUNT (Počet)
Príkladom takejto funkcie je funkcia COUNT(), ktorá vráti počet riadkov v tabuľke, spĺňajúca nejaké kritériá. Spočítajme, koľko z užívateľov napísalo aspoň jeden článok:
SELECT COUNT(*) FROM "uzivatele" WHERE "pocet_clanku" > 0;
Výsledok:
29
Na COUNT sa pýtame pomocou SELECT, nie je to príkaz, je to funkcia, ktorá sa vykoná nad riadkami a jej výsledok je vrátený selectom. Funkcia má rovnako ako v iných programovacích jazykoch (aspoň vo väčšine z nich) zátvorky. Tá hviezdička v nich znamená, že nás zaujímajú všetky stĺpce. Môžeme totiž počítať napríklad len používateľov, ktorí majú vyplnené meno (presnejšie ktorí ho nemajú NULL, ale to nechajme na ďalšie diely).
Určite by vás napadol aj iný spôsob, ako tento výsledok docieliť. Jednoducho by ste si vybrali nejakú hodnotu ako doteraz (napríklad meno), tieto riadky by ste si preniesli do svojej aplikácie a spočítali, koľko mien je. Dáta by ste potom zahodili. Takýto prenos je ale zbytočne náročný na databázu a spomaľoval by aplikáciu. COUNT prenáša iba jedno jediné číslo. Nikdy nepočítajte pomocou výberu hodnoty, iba funkciou COUNT!
AVG()
AVG označuje priemer z daných hodnôt. Pozrime sa, aký je priemerný počet článkov na používateľa:
SELECT AVG("pocet_clanku") FROM "uzivatele";
Výsledok:
5.32258
SUM()
Sum vracia súčet hodnôt. Pozrime sa, koľko článkov napísali dohromady ľudia narodení po roku 1980:
SELECT SUM("pocet_clanku") FROM "uzivatele" WHERE "datum_narozeni" > '1980-1-1';
Výsledok:
65
MIN()
Funkcia Min() vráti minimum (najmenšiu hodnotu). Nájdime najnižší dátum narodenia:
SELECT MIN("datum_narozeni") FROM "uzivatele";
Výsledok:
1935-05-15
MAX()
Podobne ako MIN existuje aj funkcia MAX, nájdime maximálny počet článkov od 1 užívateľa:
SELECT MAX("pocet_clanku") FROM "uzivatele";
Výsledok:
18
SQLite má ešte nejaké agregačné funkcie, ale tie pre nás už nie sú zaujímavé.
Zoskupovanie (Grouping)
Položky v databáze môžeme zoskupovať podľa určitých kritérií. Zoskupovanie používame takmer vždy spolu s agregačnými funkciami. Poďme zoskupiť používateľa podľa mena:
SELECT "jmeno" FROM "uzivatele" GROUP BY "jmeno";
Výsledok:
Alfons Eva František Jan Jana ...
Vidíme, že každé meno je tu zastúpené len raz, aj keď je v databáze viackrát. Pridajme teraz okrem mena aj počet jeho zastúpení v tabuľke, urobíme to pomocou agregačnej funkcie COUNT(*)
SELECT "jmeno", COUNT(*) FROM "uzivatele" GROUP BY "jmeno";
Výsledok:
Alfons 1 Eva 1 František 1 Jan 2 Jana 1 ...
Vidíme, že napríklad Jany máme v databáze dva.
AS ##
Pre zjednodušenie si môžeme v dotaze vytvoriť aliasy, teda premenovať napríklad nejaký dlhý stĺpec, aby bol dotaz prehľadnejší. S týmto sa ešte stretneme pri dotazoch cez viacero tabuliek, kde je to veľmi užitočné. Pri tabuľkách AS používame na zjednodušenie operácií vo vnútri dotazu. Pri stĺpcoch sa AS používa na to, aby aplikácia videla dáta pod iným názvom, než sú skutočne v databáze. To môže byť užitočné najmä pri agregačných funkciách, pretože pre nich v databáze nie je žiadny stĺpec a mohlo by sa nám s ich výsledkom zle pracovať. Upravme si poslednú otázku:
SELECT "jmeno", COUNT(*) AS "pocet" FROM "uzivatele" GROUP BY "jmeno";
Výsledok:
jmeno pocet ================ Alfons 1 Eva 1 František 1 Jan 2 Jana 1 Jaroslav 1 Jiří 1 Josef 1 Kateřina 1
V nasledujúcom cvičení, Riešené úlohy k 7. lekcii SQLite, si precvičíme nadobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.
