Budúcnosť umelej inteligencie

V tomto článku si uvedieme zaujímavé zistenia vedcov a úvahy spojené s budúcnosťou umelej inteligencie. Pre záujemcov článok obsahuje odkazy na ďalšie zdroje, kde je vysvetlená funkčnosť neurónových sietí.

Začneme jednoducho - ako vlastne umelú inteligenciu popísať? Ide o jeden z mnohých odborov informatiky, avšak bezo sporu o jeden z najzaujímavejších. Keď niekto povie umelá inteligencia, veľa ľuďom sa vybaví humanoidné roboty, ktorí sa snažia napodobniť správanie človeka. Áno, to je síce tiež druh umelej inteligencie, ale jedná sa skôr o okrajový projekt. AI (z anglického artificial intelligence - umelá inteligencia) sa však oveľa častejšie používa v prípadoch, kde nestačia bežné algoritmy. Veľakrát si možno činnosť AI ani neuvedomíte, preto si ďalej uvedieme niektoré príklady

AI v každodennom živote

S umelou inteligenciou sa väčšina z nás stretáva každý deň, občas o tom však ani nevieme. Ako sme si totiž povedali, AI je dnes v podstate všade. Napríklad sa veľmi často využívajú AI, ktoré na základe získaných dát predikujú hodnotu akcií danej firmy pre ďalší mesiac. Toho samozrejme často využívajú skôr firmy, a nie každý sa s tým môže stretnúť. Ale čo napríklad prevod textu na reč? Alebo rozpoznanie nakreslených znakov a následný prevod na text? To všetko je dnes automatizované práve vďaka AI a najmä potom strojovému učenia, čo je jej podobor, o ktorom si tiež niečo povieme.

Môžeme tu spomenúť ešte zdravotníctve, kde je samozrejme AI veľkým prínosom. Kto by nechcel doktora so všetkými znalosťami medicíny? Takto vznikol napríklad čínsky robot Xiaoyi, ktorý pracuje presne na základe získaných dát a skúseností, a podľa toho dokáže s veľkou presnosťou stanoviť diagnózu pacientov. A to často ešte skôr, než sa objavia symptómy, jednoducho na základe porovnávaní dát! Nie je to úžasné? A takto sa dá pokračovať do nekonečna - automatické rozoznávanie tvárí, cielený marketing, kedy vám e-shopy ponúkajú tovar, ktorý si často prezeráte, doprava, a tak ďalej ...

Machine learning

Aby som teda dokončil skoršie myšlienku. Machine learning čiže strojové učenie je určite jeden z najpoužívanejších pododborov AI. Používa sa totiž k väčšine už spomenutých činností, ako napríklad rozpoznávanie nakreslených znakov. Ako už názov napovedá, pracuje práve na základe simulácií, ktoré program vedie často sám so sebou. Základným vstupom je veľké množstvo dát, napr. Aby AI dokázala rozoznať spoľahlivo písmená, potrebuje veľa rôzne napísaných písmen, rôznymi fonty, farbami, rôzne kvality, rôzneho zakrivenie a podobne. Tým sa stále cvičí vo svojom odbore a zdokonaľuje sa. Je to v podstate snaha o napodobenie neurónových sietí v mozgu, kedy sa my ľudia tiež rozhodujeme na základe početných pokusov-omylov a dát, ktoré pri nich nazbierame.

Nebudem sa tu púšťať do hlbšieho vysvetľovania, pretože o tejto problematike tu na sieti už existujú podrobné články. Záujemcovia sa môžu pozrieť na článok Deep learning na 3 riadky obsahujúce vysvetlenie architektúry AI pre rozpoznávanie obrázkov alebo na e-learning kurz Neurónové siete a deep learning v Pythone.

Spolupracujú spolu umelej inteligencie?

Vedci z organizácie zvanej DeepMind sa rozhodli, že otestujú rôzne situácie a správanie AI agentov (umelá inteligencia riadiace dané zariadenie), o ktorých sme sa už bavili. Preto vytvorili dve hry s danými pravidlami a nechali tímy riadené umelou inteligenciou, aby spolu súperili.

Gathering

Prvou hrou, ktorú sa teraz budeme zaoberať, je hra Gathering. Ide o to, že dvaja AI agenti súťaží, kto zoberie viac jabĺčok objavujúcich sa na mape. Každý má navyše laserovú zbraň, ktorú môže použiť podľa vlastného uváženia, napríklad k omráčenie súpera / kolegami. Bolo teda len na nich, či budú spolupracovať alebo súperiť. Čo myslíte, ako to dopadlo?

Zo začiatku agenti spolupracovali, ale keď jabĺk na mape začalo ubúdať a jeden agent mal výrazne menej jabĺk než druhý, začali súperiť a používať zbrane. Príčina bola v tom, že zo začiatku bolo pre roboty výpočtovo náročné používať zbrane, najmä kvôli hľadanie súpera a mierenie, takže usúdili, že lepšie bude spolupracovať a to sa im viac oplatí. Zbrane teda začali používať, až keď to bolo nutné.

Keby im bolo na začiatku pridalo viac inteligencie (mali by lepšie hardvérové prostriedky), nebolo by pre nich strieľanie tak náročné a začali by zbrane používať už na začiatku, pretože vtedy by sa vyplatila viac táto varianta. Ukázalo sa teda, že správne fungovanie AI agentov záleží na ich inteligenciu, čiže výpočtových prostriedkoch.

Wolfpack

Druhou hrou, na ktoré chcel DeepMind otestovať chované AI agentov, je práve hra menom Wolfpack. Dva AI agenti sa snažia nájsť strateného kamaráta, ktorý sa pohybuje niekde inde po mape. Opäť majú možnosť spolupracovať, alebo pátrať na vlastnú päsť. Lenže keď kamaráta nájde jeden agent a v jeho blízkosti bude aj druhý, dostanú body obaja. Myslíte, že došlo k spolupráci?

Spočiatku roboti takmer vôbec nespolupracovali, pretože nemali dostatočný výkon. Keď ho však dostali, vyplatila sa im spolupráca viac, keď po nadviazaní bola výpočtovo výhodnejšie, a tak začali pátrať spoločne. Opäť teda vidíme, že to, akým spôsobom AI agenti pracujú, záleží na nastavení koordinácie a výkonu.

Projekt DeepMind je stále aktívny a vyjadrili sa k nemu osobnosti ako napr. Elon Musk. Nižšie sa môžete pozrieť na ďalší projekt, kde sa Google AI naučila chodiť:

Budúcnosť

A ako to bude vyzerať v budúcnosti? To sa samozrejme nedá presne určiť. Veľmi pravdepodobne sa však nechystá žiadne zabíjanie rúk androidov, ako v Terminátorovi. Niečo také je jednoducho len šialená konšpiračné teórie, aspoň zatiaľ. To ale neznamená, že nás v budúcnosti nebude ovládať a že nebude fungovať ako naše nadvedomiu.

Je desivé si predstaviť, že tieto počítačové a neurónové siete nás budú časom ovládať, ale to sa predsa deje už teraz! Predstavte si napríklad situáciu, keď stojíte pred semaforom, kde svieti červená, a vlastne len čakáte na to, až vás AI agent nechá prejsť.

Automatické mesto?

Vedci si teda položili otázku, ako by títo agenti riadiace napríklad hromadnú dopravu fungovali ako otvorený systém a či by spolupracovali ako celok? Je teda na mieste sa opýtať, či by AI agenti plnili svoje úlohy agresívne, alebo naopak ustúpili z nárokov, aby mohli lepšie spolupracovať s ostatnými. Je teda potrebné si predstaviť situáciu, keď agent rieši nejaké morálnu dilemu, treba či prepnúť semafor tak, aby sa vybúrala žena s deťmi, alebo mladý muž, ktorý premáva sám, ale tiež má celý život pred sebou. Čomu by ste dali prednosť vy? Ale aj tomuto by sa dalo predísť spoluprácou.

Predstavte si situáciu, keď jeden agent riadi MHD, a druhý semafory v meste. MHD agent je agresívny a ide mu len o to, aby čo najlepšie splnil svoju úlohu, a tak posiela jeden autobus za druhým a tým sa tvoria zápchy. Keby sa ale rozumne dohodol s agentom, ktorý riadi semafory, mohol by spomaliť a agentovi, ktorý riadi semafory, by sa lepšie pracovalo a prevádzka by bol plynulejší.

AI sa teda pravdepodobne stane neodlučiteľnou súčasťou nášho života a už bez nej nebudeme môcť normálne fungovať. Desivé? Ani nie. Stále je to projekt ľudstva a stále nad ním máme kontrolu. Len to nesmieme prehnať

Programovanie

A na záver asi tá najzaujímavejšia časť - programovanie AI. Jednoznačne najobľúbenejším jazykom pre vývoj AI medzi developermi je Python. Je to najmä kvôli jeho veľmi jednoduché syntax.

Na rozdiel od jazykov ako C / C ++ alebo Java totiž nie je toľko strojovo orientovaný a užívateľ skrátka píše tak, ako premýšľa. Zároveň sa tento jazyk používa najčastejšie pre už spomínaný machine learning a hlboké učenie, čo sú hlavné piliere AI a existujú pre neho už predpripravené knižnice pre tieto účely.

Zhrnutie

Aby sme si teda všetko zhrnuli. Umelá inteligencia už dnes robí ohromné pokroky a je prakticky všade, nielen v PC alebo mobilnom telefóne. V súčasnosti ju už bežne využívame prakticky každý deň. Aj tak ale ešte nie je na vrchole, ale naopak takmer na začiatku svojho vývoja, z hľadiska každodenného života.

Nie je to predsa tak, že idete ráno do práce či do školy a všade okolo sú samořídící autá, nie? V tom prípade nám ani nehrozí, že by nás chcela zabiť alebo niečo podobné. Nemalo by však trvať dlho, vzhľadom k exponenciálnemu pokroku vedy, a tieto otázky budú viac aktuálne. To môže znieť síce desivo, ale je treba uvážiť, že je to predsa náš výtvor a my sme za neho a za jeho činy zodpovední, a túto budúcnosť prijímame dobrovoľne. Chvíľu to teda potrvá, ale za pomerne krátku dobu by mohla byť naozaj väčšina úkonov, ktoré dnes vykonávame, plne automatizovaná, práve vďaka umelej inteligencii.

A ako si vy myslíte, že všetko dopadne?