12. diel - Časté chyby Python nováčikov - Vieš pomenovať premenné?

V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 11. lekcii Pythona, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

V dnešnom Python tutoriále si ukážeme prvé tzv. dobré praktiky pre programovanie v Pythone. Často ich porušujú nielen nováčikovia a programátori tak zanášajú do svojich programov zbytočné chyby. Nerobíš ich tiež?

Slovo senior programátora

Gratulujem k zdolaniu prvých lekcií Základných konštrukcií jazyka Python!

Materiál pre dnešnú lekciu som zostavil na základe dvadsiatich rokov skúseností s programovaním. Ako šéfredaktorovi a lektorovi mi rukami prešli stovky, možno tisíce zdrojových kódov vytvorených komunitou. Nebolo ťažké si všimnúť, že hoci väčšina týchto kódov funguje, obsahuje zbytočné chyby, ktoré sa navyše stále dookola opakujú. Chyby napodiv často robili ako nováčikovia, tak skúsenejší programátori. Medzi chybujúce som v začiatkoch patril aj ja.

Došiel som k tomu, že základným a mylným predpokladom je:

✗ Program je správne, ak funguje.

Programy a domy

Pokiaľ staviame dom, tak to, že sa nám páči a nefúka do neho, neznamená, že je skonštruovaný správne. Dom totiž musí mať premyslenú architektúru, a pokiaľ nemá základy, o pár rokov sa nám začne zosúvať.

Programovanie je často prirovnávané k stavebníctvu práve s ohľadom na architektúru, v našom prípade však tú softvérovú. Vysvetlime si prečo.

Ľudský mozog dokáže naraz pracovať len s určitým obmedzeným množstvom informácií. Zjednodušene môžeme povedať, že pokiaľ je program napísaný neprehľadne, od určitej chvíle musel programátor udržať v hlave viac vecí, než človek vôbec dokáže. Pridávanie ďalších funkcií do takého programu potom vždy spôsobí, že v aplikácii vznikne chyba. V praxi to dopadá tak, že hobby projekt autora "prestane baviť" a komerčný projekt skrachuje, pretože už je "veľmi zložitý".

Uveďme si ešte iný príklad. Keď bude naša domácnosť usporiadaná tak, že kladivo bude v lekárničke, ktorá bude umiestnená v pivnici, asi ťažko s ňou budeme schopní efektívne fungovať. Hoci tento príklad znie absurdne, jeho alternatívy v podobe programov vznikajú denne.

Kedy je program správne?

To je ľahké. Program je správne, ak:

• funguje,
• dodržiava dobré praktiky a
• je otestovaný.

Všimnime si, že funkcionalita z pohľadu užívateľa programu predstavuje len 1/3 kritérií kvality programu. Podobne ako funkčnosť domu z pohľadu bývajúceho predstavuje asi iba zlomok jeho reálnej kvality z hľadiska staviariny.

Práve o porušovaní dobrých praktík a o kvalite kódu sa dnes budeme baviť. Záleží nám na tom, aby ste boli naozaj dobrí, preto týchto lekcií nájdete naprieč našimi kurzami viacero.

Ako správne pomenovávať premenné?

Hovorí sa, že 10 % času niečo programujeme a 90 % času pre to vymýšľame názov Ide samozrejme o nadsádzku, ale vtip naráža na nutnosť stráviť určitý čas vymýšľaním názvov premenných. To aby každý vrátane nás, kto sa po pár mesiacoch vracia k vlastnému kódu, pochopil, na čo ona premenná slúži. Všeobecne sa dá spoľahnúť na jednoduché pravidlo:

Premenné vždy pomenovávame podľa toho, čo obsahujú, nie podľa toho, na čo v programe slúžia.

Porovnajme nasledujúce 2 kódy:

output = "Capital cities"
text2 = "John Doe"
array = []
foo = 0
calculation = 0

title = "Capital cities"
name = "John Doe"
answers = []
bonus = 0
total_bonus = 0

Oba kódy vytvárajú premenné pre jednoduchý konzolový kvíz. Pri prvom príklade nie je vôbec jasné, čo niektoré premenné obsahujú, napr. pomenovať premennú array má asi rovnakú vypovedaciu hodnotu, ako keby sme ju pomenovali variable.

Častou chybou tiež je, že chceme napr. uložiť výsledok nejakého výpočtu a premennú pomenujeme calculation. Výpočet s premennou však vôbec nesúvisí, to je nejaká akcia (dej), premenná vždy obsahuje hodnotu (výsledok deja). Tou je tu v prípade kvízu total_bonus. Podobne je v prvom kóde pomenovaná premenná output, pretože ju niekde vypisujeme. Z druhého kódu ale reálne vidíme, že obsahuje názov kvízu.

Ruku na srdce - kto z vás by pochopil, že kód vľavo sa týka programu na kvízy?

Premenné tiež nikdy nepomenovávame auxiliary alebo aux apod.

Pozor na mixovanie jazykov a diakritiku

V zdrojovom kóde je na našej úrovni začiatočníkov jedno, akým jazykom budeme premenné pomenovávať (pokiaľ teda nepošleme Angličanovi kód v slovenčine).

Premenné v jednom projekte pomenovávame jedným jazykom. Ak pomenovávame po slovensky, tak bez diakritiky!

Opäť si ukážme príklady:

message = "Čau!"
počet = 0

message = "Čau!"
count = 0

sprava = "Čau!"
pocet = 0

V identifikátoroch (napr. v názvoch premenných) nikdy nepoužívame háčiky a čiarky. V hodnotách v nich uložených je to už samozrejme v poriadku.

Hoci moderné jazyky podporujú kódovanie UTF-8 aj v identifikátoroch, na háčik alebo čiarku je možné veľmi ľahko zabudnúť a používame potom inú premennú! Navyše súbor so zdrojovým kódom môže spracovávať aplikácia, ktorá ho nepodporuje, a typicky sa to aj časom stane (napr. je občas problém zobraziť diakritiku v prílohe mailovým klientom a pod.).

Viacslovné premenné

Dnešné aplikácie sú čoraz zložitejšie. Často sa stane, že by jedno slovo na opis toho, čo je v premennej uložené, nestačilo. Potom je výhodné použiť viac slov. Krátke identifikátory z 80. rokov tak v súčasných business aplikáciách striedajú aj pomerne dlhé názvy ako user_object_output_stream_factory a podobne.

Takto dlhý názov má však zmysel iba v zložitej aplikácii, kde je niekoľko podobných premenných, a preto musíme pridať ďalšie slovo. V Hello world aplikácii teda nebudeme vytvárať premennú text_with_greeting_hello_world, ale stačí nám len greeting, pokiaľ tam iný nie je

Oddelenie slov

Kvôli čitateľnosti musíme slová v takom názve premennej nejako oddeliť:

• Viac slov oddeľujeme podľa konvencie daného programovacieho jazyka. Tá je v Pythone špecifikovaná dokumentom PEP 8 a na oddeľovanie slov odporúča používať podčiarkovníky. Táto notácia je niekedy tiež nazývaná ako snake_case (slovensky "hadia notácia", kedy sú slová písané malými písmenami a oddelené podčiarkovníkmi, text teda pri troche fantázie vyzerá, ako by sa "plazil"). V iných jazykoch sa môže na oddelenie slov používať napr. veľké písmeno (ako camelCase a ďalšie notácie). Iné notácie v Pythone používame len výnimočne, a pokiaľ na to máme dobrý dôvod. To môže nastať napr. vtedy, ak pracujeme s knižnicou portovanou z iného systému, ktorá používa inú notáciu, ktorú chceme zachovať.
• Vyhneme sa pokiaľ možno číslovaniu premenných a už vôbec nepíšeme čísla slovami, nie greeting2 ani greeting_two. "Dve" totiž nehovorí nič o tom, čo pozdrav obsahuje.

Ukážme si to na príkladoch:

message1 = "Hello"
messageTwo = "Oh dear"

received = input_buffer[0] # text, message, order, ...?
sent = "Oh dear"

receivedmessage = "Hello"
sentmessage = "Oh dear"

received_message= "Hello"
sent_message= "Nice to see you"

Nepoužívame skratky

Túto podkapitolu začnime citáciou:

Všetci si lámali hlavu nad tým, k čomu je ten stĺpec DATBIR. Až sa raz zistilo, že je to vraj dátum narodenia (date of birth).

Táto zlá praktika je vlastne opakom viacslovných názvov premenných. Nevymýšľame nezmyselné skratky. Napríklad z názvu rm nikto nespozná, že myslíme received_message. Pomôcka môže byť:

Pokiaľ sa na kód pozrie niekto iný ako my, mal by presne vedieť, čo v ktorej premennej je.

ms = "Yes"
nm = 5

message = "Yes"
number_of_messages = 5

Ako sme sľúbili, k téme dobrých praktík sa ešte niekoľkokrát vrátime v podobných, skôr odpočinkových lekciách

V budúcej lekcii, Textové reťazce v Pythone druhýkrát - Práca so znakmi, nás čaká prehĺbenie znalostí o reťazcoch. Naučíme sa ich formátovať, porovnávať a používať ich metódy.