Automatický strážca dverí

K tomuto bastličskému experimentu ma inšpirovala jedna reklama. Hovorilo sa v nej o zariadenie, ktoré pomocou magnetických, zvukových a pohybových senzorov monitoruje dianie v byte, dome alebo miestnosti a keď si všimne, že sa tam niekto vlámal, vyfotí ho, nafilmuje, odposlechne, pošle to cez MMS a mail a zavolá majiteľovi , nech si počúvne, čo sa tam deje. Volanie funguje na princípe klasického mobilného telefónu, používa to aj normálny Šimko. Cena iba asi osem tisíc, plus prípadné príplatky za ďalšiu senzory. No nekúpte to .

Nekúpil som. Ale myšlienka je to veľmi zaujímavá a ... no proste som sa nakoniec rozhodol, že si niečo podobné z recesie postavím a skúsim to nainštalovať u nás v byte. Vzhľadom k tomu, v koľkom poschodí bývame, vlámania cez okná alebo balkón nehrozí, takže stačí kontrolovať hlavné dvere z chodby. Je veľmi nepravdepodobné, že by ich niekto skúšal rozrezať, keď môže celkom jednoducho vyháčkovat FABky, takže postačí, keď si prístroj všimne normálneho otvorenie dverí. To znamená jeden obyčajný spínač, pohybových čidiel netreba. Bez kamery sa taky zaobídem, rovnako môj telefón MMSky nezvláda - odposluch bude stačiť.

Takže teda budem potrebovať prakticky akýkoľvek telefón a nejaké zariadenie, ktoré na ňom niečo stlačí, keď sa otvoria dvere. S telefónom to bolo jednoduché: starý Alcatel OT 303, ktorý sa mi celkom bez úžitku váľal na dne šuplíku. Na tieto účely má niekoľko príjemných vlastností:

1. Dá sa u neho nastaviť rýchla voľba, čiže vytočenie zadaného čísla po dlhom stlačení jedného tlačidla. A nevadí mu, keď sa to tlačidlo drží ešte počas hovoru.
2. Má klasickú klávesnicu, z ktorej idú po odstránení tlačidla vyviesť drôty k externému spínaču.
3. Má pomerne citlivý mikrofón, normálny ľudský hlas počuje aj na meter ďaleko. Kvalita zvuku je veľmi dobrá.
4. Má malú spotrebu, aj so štandardnou 650 mAh batériou vydrží týždeň na jedno nabitie (keď nie je moc stará). Batérie sú tri obyčajné AAA NiMH akumulátory zapojené v sérii, takže sa dá veľmi ľahko nahradiť nejakým samodomo externým zdrojom.

Po dlhom vymýšľaní (magnetické spínače, mechanické západky a podobné hrôzy sú slepá cestička vývoja - čím menej súčiastok zariadenie má, tým lepšie funguje) som nakoniec skončil u nasledujúceho zapojenia:

S1 je tlačidlo typu prvý stisk = zapnuté, druhý = vypnuté, tretí = zapnuté atď. (Ako páčku na pere; tento typ je nutný, inak by sa dvere nedali pri odchode zatvoriť, bez toho aby telefón spustil), stláča ho palec pripevnený na dverách . Je potrebné, aby pri plnom stlačení bol v polohe "vypnuté". V mojom prípade tlačidlo pochádza z rozbitej batériové lampičky (6), má odstránenú všetku kapotáž a na stene drží v hrudce tavného lepidla:

<center> </center> Palec som vyrobil z oceľového pásika asi 3 mm hrubého, napevno priskrutkovaného k dverám. Do presnej polohy pre zopnutie spínača som ho dostal postupným vrstvením hliníkovej lepiacej pásky:

<center> </center> Drobná nevýhoda tohto riešenia je, že sa do pásky časom vytlačí jamku a ak sa včas nepridá nová vrstva, spínač prestane spínať.
A takto to vyzerá, keď sa dvere zatvoria:

<center> </center> S2 môže byť akýkoľvek dvojpolohový spínač typu vypnuté / zapnuté. Slúži na odpojenie spínače S1, keď potrebujeme dverami normálne prechádzať, zatiaľ čo je strážca zapnutý.

T1 je akékoľvek vhodné tlačidlo typu stlačené = zapnuté, pustené = vypnuté. Nahrádza pôvodný tlačidlo telefónu, ktoré sa vyvedením kontaktov zničilo. Nie je síce úplne nutné, ale bez neho by sa telefón dosť zle ovládal.

Batérie - čokoľvek, čo telefón znesie. Teoreticky by sa dal použiť adaptér alebo nabíjačka a prístroj napájať zo zásuvky, ale od tej doby, čo som videl jeden taký adaptér bez varovania zhorieť, také veci zásadne nenechávam bez dozoru. Vyriešil som to troma NiMH AA tužkovkami v externom držiaku, z ktorého vedú do telefónu dva drôtiky spájkované na pôvodnú napájacie kontakty. Telefón mi v tejto konfigurácii vydrží zapnutý cez dva týždne.

Potom sa samozrejme hodí celé to zabudovať do nejakej esteticky prijateľné a nenápadné škatuľky čo najbližšie k dverám. Použil som svoj obľúbený materiál - papier - a takto to dopadlo:

<center> </center> Predná stena krabičky sa dá odklopiť, vnútri to vyzerá takto:

<center> </center> Ako vidíte, ďalším z mojich obľúbených materiálov je tavné lepidlo . Tá veľká kovová páčka je spínač S2, čierne hranaté tlačidlo s deviatkou je T1 (pochádza zo stolného telefónu). Kvôli vyvedenie kontaktov z klávesnice som musel odrezať príslušný čudlík z vonkajšej i vnútornej gumovej membrány, odlepiť a odstrihnúť "bublinu" s kontaktným plieškom a nakoniec opatrne oddloubat väčšinu z takých tých dvoch hřebínkovitých kontaktných plôšok na základnej doske klávesnice, aby som ich pri spájkovanie drôtikov neskratovali.
Veko drží v zatvorenej polohe magnet, miesto pántu je iba prúžok papiera. Dierku nad mikrofónom som o niečo rozšíril a pridal kornútok na zlepšenie počúvania.
Celkové výrobné náklady dosiahli závratných 200 KČ za novú Šimko , Zvyšok súčiastok vrátane telefónu pochádza z domáceho šrotoviská (batérie nepočítam, tie tam nie sú prirobené napevno).

Princíp funkcie

Pri odchode z bytu je potrebné vykonať nasledujúce procedúru:

1. Zapnúť telefón.
2. Vypnúť spínač S2.
3. Otvoriť dvere.
4. Spínač S1 přecvaknout do vypnutej polohy, ak už v nej nie je.
5. Zapnúť spínač S2. Ak telefón začne telefonovať, je potreba zopakovať krok 4.
6. Vyjsť na chodbu a zavrieť za sebou dvere.

Zatvorením dverí S1 cvakne, ale nezopne, pretože ho dvere drží zatlačený. Až pri ďalšom otvorení sa pustí a zopne. A pretože prejdení dverami trvá určite dlhšie ako tú cca půlvteřinu, ktorá je potrebná na aktiváciu rýchlej voľby, strážca zavolá na vopred zadané číslo (158 radšej neskúšajte). Kto o strážcovia vie, môže ho očůrat tým, že dvere po odomknutí len pootvorí a hneď zase zavrie. Tým sa vygeneruje krátke stlačenie, takže sa miesto aktivácia skrátenej voľby stlačené číslo vypíše na displej. S1 sa tým zároveň zase přecvakne do vypnutej polohy. Potom už idú dvere normálne otvoriť a zariadení deaktivovať spínačom S2.

Na to, aký je to amatérsky Bastl, funguje strážca veľmi dobre. Zatiaľ spoľahlivo detekoval každý vstup a nevyvolal žiadne plané poplachy. Jediný drobný problém je, že parazitné kapacity všetkých tých externých spínačov a drôtov spôsobujú, že mi občas pri stlačení úplne iné klávesy naskočí deviatka. Ale to chvíľu po zapnutí prestane a samovoľne sa našťastie nič nespína. Trošku nevýhoda je tiež to, že pôvodný majiteľ telefónu nastavil kód menu a potom ho zabudol, takže sa nedostanem k zmene ani k deaktivácii PINu a pri každom zapnutí musím znova stláčať 1234. Ale s tým sa dá žiť.

A to je asi tak všetko. Zlodejov sa síce nebojím (náš najmodernejšie počítač je desať rokov starý a nefunguje, piáno sa kradne dosť zle a pokladničku s pár stovkami pokojne oželiete), ale za ten pocit a zmätené pohľady návštev to stojí .