5. diel - Menovej štandardy

V minulom článku, Ako vznikajú peniaze , sme hovorili o vytváraní peňazí v našom dnešnom, modernom svete. Už vieme, ako sa peniaze dostávajú do obehu a ako sa z neho dostávajú. V dnešnom článku sa pozrieme na rovnakú problematiku, avšak z úplne iného pohľadu. Z pohľadu krytia meny.

Ešte predtým, než sa do dnešného článku vrhnete, uistite sa, že si pamätáte informácie z dvoch predošlých článkov, v ktorých sme hovorili o vývoji emisie peňazí v histórii a teraz. Dnes totiž priamo nadväzujeme menovými štandardy, ktoré nám ešte viac pomôžu objasniť emisiu peňazí a ukážu nám ďalší uhol pohľadu na celú problematiku.

Menové, alebo ak peňažné štandardy, predstavujú pridávanie zlata do peňažných tokov a jeho následné odoberanie.

Monetizácia zlata

Ako už vieme, všetko začalo emisií mincí postupným nahradzovaním rôznych smien (barterové, nepriama,...). Odborne hovoríme o monetizáciu zlata. Zlato má výborné vlastnosti - trvanlivosť, ľahkú deliteľnosť a navyše má vysokú hodnotu, avšak časom sa jeho získavania stávalo nákladnejšie a nákladnejšie, navyše rástol dopyt po peniazoch, ktorú by zlato nikdy neuspokojilo, a preto začalo dochádzať k sťahovaniu zlata z obehu.

Demonetizace zlata

Plnohodnotné mince boli nahradené neplnohodnotným, ty za nedlho vystriedali štátovky. Ani štátovky sa ale na trhu neuchytili, a preto prichádza bankovky, tak ako ich poznáme dnes. Moderného človeka ale po čase prestane baviť nosiť v peňaženke hotovosť, a tak vymyslí niečo, čomu dnes hovoríme bezhotovostné peniaze.

S postupným odstupom peňazí rastie dôležitosť menovej politiky. V dobách používanie mincí nebolo čo riešiť, zlata bolo málo, tým pádom aj peňazí. Nebolo nad čím premýšľať, ale v dnešnej dobe musíme nazerať na nespočetné množstvo aspektov, ktoré ovplyvňujú emisiu a ponuku peňazí. O menovej politike budeme ešte detailnejšie hovoriť v ďalšom článku.

Samotná demonetizace zlata je potom rozdelená do 6 štádií.

Zlatý štandard

Zlatý štandard si môžete predstaviť dvojakým spôsobom. Prvá je obeh plnohodnotných mincí, druhý je obeh bankoviek, ktoré boli plne kryté zlatom. V druhom prípade sa banka zaväzuje vymeniť zlato za bankovky. Banka totiž odkupuje zlato, za ktoré následne emituje bankovky. Zlatý štandard predstavuje ideálne, samoregulačných algoritmus, ktorý sám reguluje peniaze. Nikdy nemôže byť viac peňazí, než je zlata.

Ako už ale vieme, štáty museli investovať do vojny, ktoré predstavovali obrovské výdavky, a preto sa po nejakej dobe od zlatého štandardu štáty odklonili a vymenili ho za iný menový systém. Navyše zlatý štandard plne nepodporoval rast ekonomiky. Predsa len zlato nemalo žiadnu šancu vyhovovať potrebám rozvíjajúceho s trhu 20. storočia, a preto prichádza na scénu ďalší štandardy.

Štandard zlatého zliatku

Tento standart prišiel po 1. svetovej vojne a od zlatého štandardu sa nijako zvlášť nelíšil. Bankári vymieňali bankovky za zlaté zliatky (napr. Zlatý prút). Ani tento druh emisie nepôsobil nijako zvlášť inflačne.

Štandard zlatej rezervy

Keď hovoríme o štandarde zlaté rezervy, už hovoríme o emisii centrálnou bankou. Toto obdobie je spojené s prvou emisií nekrytých bankoviek. Banka mala povinnosť emitovať iba určité množstvo peňazí, ktoré bolo ovplyvnené množstvom zlata, ktoré sama banka vlastnila (banka mohla emitovať napr. Maximálne množstvo peňazí v hodnote třínásobku zlata, ktoré vlastnila). Časť peňazí bola krytá, ale tá ďalšia časť už nie. Vznikal teda nadbytok peňazí a prvýkrát pociťujeme infláciu.

Štandard zlatej devízy

Teraz sa nachádzame v čase, keď väčšina krajín odmietla vymieňať zlato za peniaze a zákonom nariadila prijímať danú menu krajiny - výmenu peňazí za zlato mohla urobiť len a len centrálna banka. Na jednej strane dochádza k znehodnocovaniu peňazí, na druhú sa ale zrýchľuje hospodársky rast.

Do roku 1936 postupne prestali všetky krajiny nadväzovať svoju menu na zlato. Toto opatrenie bolo spôsobené dôsledky Veľkej hospodárskej krízy z rokov 1929-1933.

Zlatý dolárový štandard

Zlatý dolárový štandard, alebo ak brettonwoodskeho systému, predstavuje koncepciu prijatú v roku 1944. Brettonwoodsky systém spočíval v systéme regulácie medzinárodných menových vzťahov a bol založený na režime pevných výmenných kurzov.

Išlo vlastne o možnosť vymeniť zlato iba za americký dolár - a to len u americkej centrálnej banky. Podstatou bolo stabilizovať dolár, aby sa ostatní meny sveta mohli upevniť práve na americký dolár a vytvoriť tak pevný menový kurz.

Výhody zlatého dolárového štandardu:

• vedúcu úlohu zlata a amerického dolára v medzinárodných menových vzťahoch
• zásada návratnosti a podmienenosti vo finančných operáciách Medzinárodného menového fondu
• systém pevných menových kurzov
• pevný pomer hodnoty zlata k doláru

Postupom času ale začala pozície amerického dolára slabnúť. Cena zlata sa začala odchyľovať od pôvodne stanoveného fixného pomeru (pomer = určité množstvo zlata, za určité množstvo dolárov) a cena zlata rástla a rástla. V rovnakom čase rastú výdavky USA astronomickými sumami - kvôli začínajúcej vojne vo Vietname.

No a ako už z histórie vieme, peniaze opäť prestanú byť kryté zlatom, a to kvôli rastúcemu dopytu po peniazoch. 15. augusta 1971 americký prezident Richard Nixon ukončí konvertibilitu amerického dolára za zlato - to vlastne znamená úplný koniec akéhokoľvek fungovanie zlata v peňažných operáciách.

Nariadený štandard

Standard dnešnej doby predstavuje emisiu peňazí, ktoré nemajú žiadnu väzbu na drahý kov a žiadnu vnútornú hodnotu. Okrem iného pre emisiu nekrytých bankoviek neexistujú ani žiadne limity. Možno sa teraz pýtate, prečo teda vlastne používame bankovky, ktoré sú len papiere. Jednoducho povedané to vyplýva zo zákona. Česká koruna je zákonné platidlo na území Slovenskej republiky ao dnešnej emisiu si síce môže ktokoľvek čokoľvek myslieť, ale nezostáva mu nič iné, než platiť českou korunou.

Momentálne nemá zlato v peňažných systémoch jednotlivých krajín žiadny význam. Zlato v dnešnej dobe predstavuje obchodovateľnou komoditu - napr. Na burze.

Avšak stále sa nájde hŕstka krajín, ktoré majú časť svojich devízových rezerv (rezervy centrálnej banky v cudzej mene, ktoré umožňujú efektívne pokryť momentálnej peňažné deficit banky a zachovať tak jej stabilitu) v zlate. Medzi ne patrí napríklad USA, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko a Portugalsko. Zvyšok krajín má vo svojom držaní minimum zlata ako devízovú rezervu a alebo minimum zlata v držaní celkovo.

Snáď len pár slov na záver. Z dnešného a minulého článku už poznáte históriu a súčasnosť vývoja a emisie peňazí. Možno ste si rovnako ako ja všimli jednej veci. História sa neustále dookola opakuje, preto by sme mali byť pripravení na čokoľvek, čo môže prísť. No a do takej prípravy samozrejme patrí aj znalosti financií, o ktorých sme sa dnes a minule bavili.

V ďalšom článku, Menová politika a peňažné agregáty , sa pozrieme na úplne novú problematiku menovej politiky. Dozvieme sa, ako centrálna banka zasahuje do vytvárania peňazí a čo všetko sa v ekonomike deje bez nášho poznania.