6. diel - Menová politika a peňažné agregáty

V minulom článku, Menovej štandardy , sme sa pozreli na menovej štandardy a tým zrekapitulovali niekoľko predošlých článkov. Dnes začíname úplne novú tému menovej politiky, ktoré bude voľne nadväzovať na minulé články. V prípade, že si nie ste istí, o čom bola minule reč, zopakujte si lekciu a vráťte sa k tej dnešnej.

Dnešný článok začneme malú definíciou, z ktorej dnes budeme vychádzať celý článok, preto vám radím, zapamätajte si jej dobre!

Ponuka peňazí je vlastne peňažná zásoba, ešte zjednodušuje, ponuka peňazí je množstvo peňazí v ekonomike v danom časovom okamihu.

Otázka teda už neznie, čo to je ponuka peňazí, ale čo obsahuje ponuka peňazí! K lepšiemu pochopeniu je najprv potrebné si vysvetliť pojem menový agregát.

Menový agregát

Peňažné či menové agregáty sú produkty centrálnych bánk. Banky pomocou agregátov definujú, sledujú a ovplyvňujú množstvo peňazí v obehu. Peňažné agregáty okrem iného slúži aj na porovnávanie ponuky peňazí medzi krajinami.

Všetky peňažné agregáty sa delia do 3 skupín. Skupiny vždy začínajú písmenom " M ", ktoré je doplnené o jednu číslicu. Agregáty sú zoradené od najviac likvidných po najmenej likvidné. M1 - najväčší likvidita, M3 - najmenší likvidita. Avšak so stabilitou je to naopak! Pre lepšie pochopenie uvádzam nasledujúci obrázok:

Pojem likvidita znamená, ako ľahko možno s daným aktívom platiť. S M1 (obeživom) je jednoduché zaplatiť takmer kedykoľvek a hlavne kdekoľvek, oproti tomu akciami alebo dlhopisom si kávu zrovna nekúpite.

M1 = úzke peniaze - obeživo + depozitá

Obeživom mám na mysli bankovky a mince a depozitá predstavujú peniaze v bankách - bežné vklady, napr. Jednodňové. Prakticky povedané - agregát M1 ako jediný obsahuje zložky, s ktorými sa stretáva úplne každý človek v bežnom živote.

M2 = stredná peniaze - M1 + termínované vklady + ostatné vklady

Agregát M2 je vlastne M1 rozšírený o termínované a ostatné vklady. Termínované vklady sú akési vklady (napr. Peniaze), ktoré vložíme do banky a môžeme si ich vybrať až po určitej lehote - výpovednej alebo dohodnutej.

Napríklad vložím do banky 100 000 € a moja výpovedná lehota je 1 mesiac. To znamená, že musím banke oznámiť 1 mesiac vopred, že chcem svoje peniaze späť.

No a ostatné vklady sú jednoducho tie ostatné, ktoré nemajú zvláštnu skupinu a poväčšinou sú ojedinelé.

M3 = široké peniaze - M2 + krátkodobé cenné papiere nebankových subjektov v domácej mene

Opäť pred sebou máme malé sčítanie. Agregát M3 je teda M2 rozšírený o krátkodobé cenné papiere nebankových subjektov v domácej mene.

Krátkodobé cenné papiere chápeme ako nástroje peňažného trhu. Jedná sa najmä o akcie / podielové listy fondov peňažného trhu a repo operácie.

Menová (monetárna) politika

Menová politika je spoločne s fiškálnou politikou, o ktorej budeme hovoriť zanedlho, neoddeliteľnou súčasťou hospodárskej politiky štátu. Menová politika je vlastne nástroj na ovplyvnenie konečných cieľov menovej politiky a to najmä miery inflácie, nezamestnanosti atď.

Expanzívna vs reštriktívny

Centrálna banka môže viesť monetárnu politiku dvoma smermi. Ako sa medzi nimi rozhoduje? Jednoducho povedané podľa aktuálnej situácie. Podľa hodnôt, ktoré plynú z peňažných agregátov, miery nezamestnanosti atď.

Expanzívna

Expanzívnu politiku možno jednoducho charakterizovať zvyšovaním ponuky peňazí. Centrálna banka sa pozrie na peňažné agregáty, HDP, mieru nezamestnanosti, hospodársky rast a ďalšie ukazovatele, podľa ktorých usúdi, či by bolo možné podporiť ekonomiku nárastom peňazí v obehu. Centrálna banka následne zníži krátkodobé úrokové sadzby. Výsledkom je zvýšená ekonomická aktivita domácností a podnikov, ktorá zrýchli obeh peňazí.

Pozn. Úroková sadzba vyčísľuje, akú sumu finančnej inštitúcii (obchodnej banke, centrálnej banke), ktorá poskytla nejaký úver (pôžičku), zaplatí dlžník navyše

Expanzívna menovou politikou podporuje centrálna banka domácu ekonomiku, hlavne v obdobiach očakávaní prílišne nízkej inflácie, pomalšieho rastu ekonomiky alebo pri vysokej miere nezamestnanosti.

Reštriktívny

Naopak reštriktívna politika je typická pre znižovanie ponuky peňazí. Reštriktívny menovú politiku používa centrálna banka s cieľom spomaliť prehrievajúci sa ekonomiku a skrotiť rastúcu infláciu.

Centrálna banka podľa hodnôt vychádzajúcich z peňažných agregátov usúdi, že v obehu je príliš veľké množstvo peňazí. Je teda potrebné zasiahnuť. Centrálna banka musí nejakým spôsobom spomaliť obeh peňazí.

Riešením je zvýšenie krátkodobé úrokové sadzby. Táto akcia vyvolá navýšenie ostatných úrokových sadzieb v hospodárstve. Následne prichádza reakcia komerčných bánk, ktorým sa zníži dopyt po nových úveroch a ako už vieme z článku o tom, ako vznikajú peniaze, dôjde k zníženiu objemu novovytvorených peňazí. Výsledkom je spomalenie obehu peňazí, pretože klesá útrata v podnikoch a domácnostiach.

Všetky spomínané kroky vedú k spomaleniu ekonomiky. Aplikovaním tejto politiky sa centrálna banka snaží predísť nízkej nezamestnanosti, vysokej inflácii a príliš rýchlemu rastu hospodárstva.

Nástroje menovej politiky

Každá krajina má samozrejme iný cieľ, a preto využíva iných nástrojov menovej politiky. Jedno majú ale všetky krajiny spoločné - vykonávateľom menovej politiky je centrálna banka krajiny.

Priame nástroje

Priame nástroje sa v ekonomike dnes takmer nepoužívajú, pretože následok týchto nástrojov je obmedzenie podnikateľskej samostatnosti bánk, pretože priamo zasahujú do ich mechanizmu rozhodovania. Patria medzi ne:

• pravidlá likvidity
• úverové kontingenty
• úrokové limity
• povinné vklady

Nepriame nástroje

V moderných ekonomikách sú oveľa častejšie využívané nástroje nepriame. Vplyv nepriamych nástrojov, rovnako ako u priamych nástrojov, pocítia všetky banky, pretože pre nich platia rovnaké podmienky, avšak banky majú možnosť rozhodnúť sa, ako na tieto opatrenia reagovať. Oproti priamym nástrojom tú nehrozia limity pre rozhodovanie, a tak môžu ovplyvniť len podnikania bánk. To má za následok eventuálne zníženie účinnosti týchto opatrení. Patria medzi ne:

• Operácie na voľnom trhu
• Sadzba povinné minimálne rezervy
• diskontná sadzba

Ničoho sa neľakajte, nástroje menovej politiky sme si dnes iba predstavili. Nabudúce s nimi začneme, podrobne sa na ne pozrieme a vysvetlíme si ich fungovanie.

V ďalšom článku, Nástroje menovej politiky , teda budeme pokračovať v téme menovej politiky. Pozrieme sa, aké nástroje centrálne banky využívajú na dosiahnutie ich cieľov a aký dopad má ich rozhodovanie priamo na nás.