2. diel - Mena, vznik peňazí a štruktúra financií

V minulom článku, Financie, peniaze a mena - Úvod , sme sa pozreli na tie najzákladnejšie informácie o financiách. Dnes budeme v základných znalostiach pokračovať. Dokončíme malý rest, ktorý nám zostáva od minule - štruktúru financií - a hneď potom sa vrhneme na menu, jej špecifikácie a vznik peňazí.

Štruktúra financií

Áno! Financie majú svoju vlastnú štruktúru. Delí sa totiž do niekoľkých základných oblastí. Všetky oblasti sú spolu úzko prepojené a koľkokrát aj na sebe závislé. Poďme sa pozrieť, aké časti tvoria celú štruktúru financií:

• podnikové financie
• Mena a medzinárodné financie
• bankovníctvo
• poisťovníctvo
• verejné financie

Štruktúru financií sme viac menej preleteli letom svetom, len v podobe zoznamu. Urobil som tak zámerne, pretože sa k jednotlivým oblastiam financií ešte vrátim v nasledujúcich článkoch. Napred sa ale musíme pozrieť na určité pojmy a teóriu. Bez ich znalostí by vám jednotlivé štruktúry pripadali nezmyselné a nelogické.

Moc teda Neotáľajte a poďme k ďalšiemu téme.

Mena a peniaze

Oba pojmy počúvame doslova denne. Poznáme ale rozdiel medzi menou a peniazmi? Stručne povedané - mena je národná forma peňazí, z toho logicky vyplýva, že mena je užší pojem ako peniaze. Naopak keď povieme peniaze napr. V Českej republike, môžeme si predstaviť českej koruny, americké doláre, eurá atď., Avšak mena v SR je samozrejme jediná - a to práve česká koruna.

Mena

Každá mena má technické a ekonomické znaky, ktoré slúžia na charakteristike a rozlíšenie jednotlivých mien. Poďme sa na pár základných znakov pozrieť:

• Názov meny - koruna česká, americký dolár ...
• Hotovostné druhy (mince a bankovky) - mince (1 Sk, 5 Sk, 10 Sk, ... Sk) a bankovky (100 Sk, 500 Sk, 1000 Sk, ... Sk)
• Delenie / kumulácie - Delenie a kumulácia sú spojené so základnou menovou jednotkou (napr. Česká koruna). Ak sa jednotka delí na polovice, desatiny atď., Je spravidla silnejšie. Kumulácia je naopak spojená so slabšie menou, a preto sa vyznačuje zväčšovaním základnej menovej jednotky (desiatky, sto, tisíc).
• Plne zameniteľná (konvertibilné) / čiastočne zameniteľná / nekonvertibilnej - Mena môže byť zameniteľná buď na celom svete (je teda plne konvertibilná), alebo môže byť len čiastočne zameniteľná - čo znamená, že štát, ktorému mena patrí, si stanovuje vlastné pravidlá smeny. Poslednou možnosťou je mena nekonvertibilnej, teda mena platná len na území daného štátu, jej kurz je daný štátnou inštitúciou a nesmie sa vyvážať z krajiny.
• Spôsob zabezpečenia menovej stability - napr. Centrálna banka.
• Charakter emisie peňazí - čiže spôsob, akým sú peniaze jednotlivých mien pridávané a sťahované z obehu.

Peniaze

Menu vysvetlenú máme, rozdiel medzi menou a peniazmi viacmenej chápeme, ale stále nevieme, ako vlastne definovať peniaze.

Skúsme to teda takto:

Peniaze sú čokoľvek, čo je všeobecne prijateľné pre platbu za tovar, služby, alebo úhradu dlhu.

Jednoduché, že? Dôležité je slovo "všeobecne". Vyjadruje, že dané aktívum (peniaze) je prijímané na danom území všetkými subjektmi.

Peniaze plní nasledujúce funkcie:

• Prostriedok výmeny - Peniazmi môžeme platiť za tovar a služby alebo uhradiť dlh.
• Zúčtovacia jednotka - Prostredníctvom peňazí vyjadrujeme hodnotu tovaru, služieb, práce, zahraničných mien atď. Peniaze nám uľahčujú ekonomickú kalkuláciu. Vďaka peniazom už nemusíme cenu tovaru, ako v stredoveku, odhadovať spôsobom: Jeden pár topánok môže mať cenu vaku až dvoch obilia.
• Uchovávateľ hodnoty - Majetok môžeme držať aj v podobe peňazí (peniaze sú súčasť majetku, rovnako ako napríklad nehnuteľnosti), avšak táto funkcia má jednu podmienku! Mena musí byť kvalitné, a teda stabilný. Peniaze by nám v takom prípade poskytli kúpnu silu, kedykoľvek by nás napadlo.

Stále som ale neodpovedal na jednu otázku. Čo v praxi predstavujú peniaze?

Sú to hotovostné a bezhotovostné peniaze, šeky, platobné a úverové karty, cenné papiere a pod.

Vznik peňazí

Bez papierových peňazí alebo kreditných kariet by to v dnešnom svete proste a jednoducho nešlo. Nikto z nás si nevie predstaviť, že by v vrecku nosil plný mešec zlata, ktorý by pri každej platbe vytiahol. Verte alebo nie, takýmto spôsobom fungovalo platenia a to hneď niekoľko storočí, avšak mince nie sú úplným prvopočiatkom. Tým úplne prvým náznakom akejsi ekonomiky bola tzv. Robinzonovská ekonomika.

Robinzonovská ekonomika

Všetko to začalo Robinzonovskou ekonomikou. Už samotný názov napovedá, že peniaze v tejto dobe nehrali žiadnu úlohu. Totiž nikto nikoho nepotreboval, každý si zabezpečoval živobytie vlastnými silami. Prakticky povedané každý bol svoj vlastný obuvník, pekár, vinár, kováč a nespočet ďalších povolaní.

Barterový smena

Postupom času začali ľudia prichádzať na to, že každý človek má svoje prednosti, ktoré môže zúročiť pri práci. Niekto bude dobrý obuvník, iný je zase šikovný pekár atď. Tento proces nazývame prvý deľbou práce. S deľbou práce je spojený ďalší dôležitý termín, ktorým je prvý historická smena. Celým názvom barterový smena. Podstata BARTERa bola priama výmena jedného boží za druhé. Topánky za jedlo, prasa za povoz pod.

Časom ľudia zistili ďalšie potrebné informácie. Každá vec má svoju cenu, tzn., Že pár topánok má hodnotu vrecia jabĺk, avšak ak chce švec jablko len jedno, nie je východiska. Svoj produkt rozdeliť nemohol! Preto prichádza ďalšia forma smeny - nepriama.

Mimochodom s výmenných obchodoch sa určite stretnete aj dnes! Poväčšine v podobe - služba za tovar. Dobrým príkladom je potrebné fotograf, ktorý nafotí nejaký produkt, ktorý si následne nechá. Produkt zaplatí jeho služby.

Nepriama smena

Nepriama smena je smena prebiehajúce v dvoch krokoch - prvý krok predstavuje smenu určitého statku alebo služby za prostriedok výmeny, zvyčajne za peniaze (doba, ktorá nasledovala po barterové smene, nemala peniaze, preto mohlo byť prostriedkom smeny takmer čokoľvek, čo požadovala protistrana), a druhý krok smenu takto získaného prostriedku výmeny za požadovaný statok alebo službu.

V ďalšom článku, Emisie peňazí , budeme pokračovať - a to vývojom emisie peňazí. Urobíme si malú prechádzku históriou, pozrieme sa na niekoľko období emisií a vysvetlíme si ich výhody a nevýhody.