3. diel - Emisie peňazí

V minulom článku, Mena, vznik peňazí a štruktúra financií , sme začali prvotným vývojom peňazí. Pozreli sme sa na Robinzonovskou ekonomiku, barterové smenu a smenu nepriamu. Dnes budeme chronologicky pokračovať vo vývoji peňazí. Po nepriame smene prišlo prvé rozšírené platidlo - mince.

Vývoj emisie peňazí

Po určitej dobe si ľudia uvedomili, že by bolo dobré začať používať jedno ustálenej platidlo. Rozhodne si ale nepredstavujte papierové peniaze, ako ich poznáme dnes. Všetko totiž začalo mincami.

Mince

Obdobie emisie peňazí v podobe mincí, ktoré boli zhotovené z drahých kovov, ako je striebro či zlato. Obsah mince ale nemusel byť vždy 100 % "čistý". V prípade, že bola do minca pridaná prímes iného, lacnejšieho kovu, hovoríme o neplnohodnotných minciach. V opačnom prípade, teda 100 % zlata (alebo striebra), hovoríme o plnohodnotných minciach.

Plnohodnotné mince

Historicky prvá bola emisia plnohodnotných mincí. Mince boli bez akejkoľvek prímesi menej cenného kovu, čo znamenalo, že hodnota mince (reálna hodnota) zodpovedala nominálnej hodnote.

Nominálnou hodnotou rozumieme priradenú peňažnú hodnotu, napr. Nominálna hodnota 100 Sk bankovky je 100 Sk).

Takáto skutočnosť mala hneď niekoľko výhod. Ľudia mohli platiť buď zlatú mincí o váhe 1 g, alebo zlatom o váhe 1 g. Navyše z makroekonomického pohľadu išlo o ideálny emisii, ktorá zodpovedala potrebám trhu - neviedla k vzniku nadmerného množstva peňazí.

Časom si ale ľudia všimli, že mince sa opotrebujú, Ulama pod. To znižovalo ich reálnu hodnotu, avšak takéto mince sa naďalej používali ako platidlo. Panovníci toho poznatku využili. Uvedomili si, že mince sa budú používať ako platidlo, nehľadiac na vnútornú hodnotu.

Neplnohodnotná mince

Postupom času začali panovníci pridávať do zlatých mincí lacno dostupné kovy. Možno sa teraz pýtate, prečo tak robili. Robili tak, pretože panovníci potrebovali peniaze, rástol dopyt po minciach a navyše rástla aj cena striebra.

Pridávanie menej hodnotných surovín do mincí malo za následok znižovanie reálnej hodnoty a navyše vznik inflácie. Áno, sme v 11. storočia a už teraz hovoríme o inflácii. Pre lepšie pochopenie vtedajší inflácie uvediem príklad:

Predajca požadoval stále rovnaké množstvo zlata za svoj tovar, a teda v prípade, keď sa obsah zlata v jednej mincu zníži na polovicu, predajca chce dvojnásobok. Miesto 1 mince 2, miesto 2 chce 4 atď. (Rovnaké množstvo zlata, ktoré bývalo v 1 mincu, je teraz v dvoch).

Zásadným poznatkom z doby mincovníctva je, že peniaze sú používané bez ohľadu na svoju vnútornú hodnotu.

Papierové peniaze

Konečne prvý náznak peňazí, takých, aké ich poznáme! Takzvané štátovky. Štátovky boli úplne prvý formou papierových peňazí, ktorú vydával panovník (preto štátovky).

Okrem iného - vydaním štátoviek dal emitent (inštitúcia, ktorá uviedla peniaze do obehu) sľub neskoršej spätnej výmeny za drahý kov. Avšak tento trend sa neuchytil na dlho. Po nejakej dobe začalo byť oveľa viac štátoviek, než vzácnych kovov, a preto sa od spätnej výmeny úplne upustilo.

Výhody

Štátovky mali hneď niekoľko výhod:

• Obeh peňazí sa stal oveľa jednoduchšie - predsa len je lepšie nosiť so sebou pár kusov papiera, než mešec so zlatom.
• Rýchlejšie ekonomický vývoj krajiny, pretože už nie sme viazaní na zásobu drahých kovov.
• Umožňujú jednoduchšie vznik peňazí, podľa potreby panovníka. To sa okrem iného stálo aj príčinou konca štátoviek!

Nevýhody

Štátovky mali ale samozrejme aj svoje negatíva, ktorá zapríčinila ich koniec a následné nahradenie bankovkami:

• Vydávanie štátoviek bolo založené na potrebách štátu. Jednoducho povedané, panovník si tlačil peniaze, keď ich potreboval. Nejaké potreby peňažného trhu nehrali sebemenší úlohu.
• Sťahovanie bankoviek bolo pre vtedajšiu dobu veľké Nogo. Peniaze sa sťahovali raz za dlhý časový úsek a to navyše musel byť prebytok drahých kovov v štátnej pokladnici. To spôsobilo obrovskú inflačné nerovnováhu - Ponuka peňazí bola oveľa väčšia, než jej dopyt.
• Posledný a najväčší nevýhoda boli štátne deficity, ktoré boli kryté emisií stálej väčšieho množstva štátoviek. Čo logicky viedlo k rastúcemu znehodnocovaniu a zrýchlenie rastu cenovej hladiny (rada krajinách využívajúci štátovky skončila bankrotom).

Bankovky

Konečne prichádza nám známe peniaze - bankovky. Ich emitentom boli banky. Emisie bankoviek bankou je spojená s rozvojom obchodu a kapitalizmom. V princípe bola taká emisie oveľa viac stabilnejší, pretože bolo množstvo peňazí založené na raste produktu.

Základný kameň emisie je v princípe poskytnutie úveru, pri ktorom dôjde k vydaniu peňazí. K následnému stiahnutie peňazí dôjde pri splácaní úveru.

Mimo fenoménu nového emitenta prichádza na scénu prvý cenný papier - obchodná zmenka! Obchod sa rozvíjal nezastaviteľným tempom. Ľudia nemali hotovosť nazvyš, ale nechceli, aby ochod stál. Chceli vykonávať transakcie aj bez hotovosti. Totiž hotovosť bola nedostatkový tovar vtedajšej doby. Bola po nej veľký dopyt, a preto sa na nej muselo čakať.

Ako inak teda vykonať obchod bez hotovosti? Kreditné karty ešte neexistujú a obyčajný sľub, že sa neskôr vyrovnajú, bola samotná ústna dohoda, ktorá nič neznamenala.

Na scénu preto prichádza geniálne riešenie - zmenky.

Obchodná zmenka

Zmenky fungujú nasledujúcim spôsobom:

Povedzme, že osoba A si chce od osoby B kúpiť sedem vriec čaju. Osoba A nemá hotovosť, a preto spolu obe osoby spíšu zmenku. Na zmenke je jasne uvedené meno dlužícího, suma, ktorú dlhuje a deň splatnosti, kedy musí byť suma splatená. Osoba B ale nechce čakať, chce a potrebuje peniaze hneď, a preto ide do banky. Banka od osoby B zmenku odkúpi, ale aj banka chce z transakcie peniaze, a preto kupuje zmenku za nižšiu cenu, než je jej hodnota (čiastka dlužícího). Ako to, že za cenu nižšiu? No pretože si účtuje tzv. Diskont.

Diskont je akási zrážka pri predaji zmeniek pred ich splatnosťou.

Následne banka čaká do dňa splatnosti, keď jej je vyplatená suma zo zmenky. Banke sa vráti jej investície (suma, ktorú zaplatila osobe B) a navyše získa peniaze v podobe diskontu.

Banky

Okrem iného banky odkupovali aj zlato a striebro, za ktoré emitovali bankovky. To znamená, že emisie bankoviek bola krytá niečím, čo už existovalo. Banky nemohli dať do obehu viac peňazí, než odkúpili zlata, striebra a zmeniek. Možno už tušíte, že takáto emisia oproti predchádzajúcim nepôsobí inflačne.

Čo sa ale nestalo - obchod so rozmohol natoľko, že banky museli vyriešiť náhlu dopyt po peniazoch. Bankám nezostalo nič iné, než začať s nekrytou emisií. Všetky bankovky už neboli kryté zlatom, striebrom alebo zmenkami. V takomto prípade hovoríme o tom, že banky začali poskytovať úvery.

Týmto krokom zaniká samoregulačný mechanizmus množstvo peňazí v obehu, na raz stranu sa nám otvárajú možnosti, rozvíja sa výroba a obchod, na druhú začíname pociťovať vplyv inflácie.

Z počiatočného krytia kovom sa dostávame na krytie zmenkami a končíme na čiastočne nekryté mene.

Čiastočná, nekrytá mena mala svoje výhody (rozvoj obchodu), ale aj nevýhody (inflácia, oblastné peniaze - šlo s nimi platiť iba na vymedzenom území a každá banka emituje vlastné peniaze). Časom sa takýto systém stával zaostalý, neefektívne a zmätený, preto sa od neho ustupuje, aby mohol prísť súčasný emisný systém. O ňom ale až nabudúce.

V ďalšom článku, Ako vznikajú peniaze , dokončíme dnešná téma - pozrieme sa na emisiu peňazí v dnešnej dobe a následne jej doplníme o menovej štandardy, ktoré sú s emisií peňazí úzko spojené.