5. diel - Osobná motivácia a dôvody na zmenu zamestnania

V minulej lekcii, Prax vo firme a práca na zákazkách , sme sa zamerali na firemnú prax a spôsob práce na zákazkách.

Henrich Máca sa venuje programovaniu profesionálne zhruba 20 rokov. Vyštudoval fakultu informačných technológií na ČVUT a primárne sa zameriava na webový vývoj. Roky bol redaktorom a lektorom kurzov v ITnetwork.cz a teraz sa vo voľnom čase venuje aj mentoringu. Téma prednášky, ktorú pre nás pripravil, je porovnanie toho, ako prebieha agentúrny vývoj v českej a zahraničnej firme, resp. ako to chodí na českom a zahraničnom trhu. V tejto časti sa zameriame na jeho osobnú motiváciu a dôvody na zmenu zamestnania.

Čo bol tvoj impulz, že si chcel zmeniť prácu?

V poslednej firme som bol dlho a hľadal som zmenu, aj keď nie nijako zvlášť aktívne. Potom prišla pandémia. Zaujala ma jedna ponuka. Jednak technológiami, ale aj tým, ako to mali popísané. Hneď pod tou ponukou bol formulár. Ani som tam neposlal CV, len som napísal svoje meno a mal by som záujem. Oni sa mi hneď ozvali a dohovorili sme sa na prvé kolo pohovoru, kde to bolo strašne fajn a príjemný. Potom som dostal ten projekt a bol som trochu na vážkach. Vtedy som sa konečne dozvedel, kam som sa to vlastne prihlásil. Našiel som totiž na ich blogu, akú nízku majú priechodnosť pohovory.

Trošku sme sa hecnul. Tých ponúk som mal rozjednaných viac. Tu boli jediní, čo chceli vypracovať nejaký projekt. Spracoval som ho a šiel do tretieho kola. Tam si myslím, som sa definitívne rozhodol. Prišli za mnou s kompletným feedbackom. To sa ti len tak nestane, aby niekto skutočne zhodnotil tvoju prácu a dal ti spätnú väzbu. Navyše to vyzeralo, že tí chlapci za kamerou vedia, o čom hovoria. To bol ten moment, keď som si povedal, že toto chcem.

Dostal som peknú ponuku, ktorú som prijal. Urobil som nakoniec jeden projekt a potom som zhodou okolností dostal ponuku na pozíciu lídra. Vzniklo to tak, že po tom prvom projekte, ktorý dopadol dobre, si u mňa overili moje technické zručnosti. Už predtým ma navrhli na seniora, ale ešte si to týmto overili. Človek, čo bol na pozícii lídra predo mnou, chcel ísť po troch rokoch späť do developmentu. Teraz je z neho zase autor. No a ja im práve prišiel do rany. Technicky zdatný a komunikatívny.

Bola to celkom výzva. Robím to od nového roka a počas tej doby som sa naučil strašne veľa nových vecí. Prínosné je tiež to, že sa pozerám na projekty zase z inej perspektívy. Pohybujem sa teraz skôr na pozíciu architekta. Takže to technické tam stále je, aj keď vývoj už o niečo menej.

Pôsobil si aj v českej Quest automation, čo si tam robil?

V Quest automation som pracoval dva a pol roka a podieľal sa na vývoji a technickom riadení niekoľkých projektov. Išlo o produkty pre MALL, Českú sporiteľňu, Ulož.to, Prima CNN a množstvo menších projektov pre start-upy, predovšetkým pre slovenský trh. Jednou z mojich úloh bolo napríklad vytvoriť softvér na modeláciu volieb za predpokladu použitia inej volebnej metódy.

Av "americkej" STRV?

V STRV som sa prvýkrát podieľal na vývoji projektov. Následne sa presunul na leadup celého back-endového oddelenia. Znamená to, že mám náhľad aj do iných oblastí a projektov. Starám sa o celý vývojový tím, podieľam sa na nábore ďalších vývojárov, odhadujem a vyhodnocujem novo prichádzajúce projekty a radím vývojárom aj s existujúcimi projektmi.

STRV je pomerne známa a veľká firma v SR. Síce bola založená Čechmi, ale sústredí sa momentálne na americký trh. Prevažne na oblasť San Francisca, Los Angeles a Silicon Valley. Oproti českej firme je čo do počtu ľudí väčšia, komunikácia prebieha v angličtine a sú tu poznať aj rôzne kultúrne rozdiely. Ide o firmu, ktorá sa sústredí predovšetkým na cutting-edge technológie – technológie z najnovšieho vývoja. Snažia sa vyvíjať pre tú oblasť, kde to žije predovšetkým start-upovým štýlom, inováciami a nápadmi. Pracujeme teda veľa aj na blockchaine, smart kontraktoch alebo virtuálnej realite. Je to niečo iné oproti českému trhu, ktorý sa sústredí predovšetkým na tvorbu e-shopov a všeobecne technologicky najbežnejšie projekty. Tu pracujeme na iných a skôr neobvyklých projektoch, povedzme až experimentálnych.

Čo si mám predstaviť pod experimentálnymi projektmi?

S technológiami skôr experimentujeme. Predovšetkým čo sa týka blockchainu, NFT a pod. Investori sa snažia odhadnúť, čo bude trendy za pár rokov a investujú do rôznych nápadov. Často sa jedná o prototypy, MVP - minimum viable product (vytvorenie minimálnej funkcionality produktu, ktorá slúži iba na overenie, či produkt bude fungovať a zarábať peniaze). Až potom sa investuje do rozsiahlejšieho vývoja. Pracujeme aj na klonoch už existujúcich vecí – napríklad Tik Toku, Tinder alebo aplikácií pre posilňovne či fitness.

Aký je tvoj posledný projekt?

Jeden z posledných hotových projektov je NFT webová hra SCAVENGER LAND na tému space westernu. NFT znamená Non-Fungible Token čiže nezameniteľný token (dá sa prirovnať k umeleckému dielu). Jedná sa o digitálnu unikátnu vec, ktorú vlastníš a môžeš ju predať alebo treba vydražiť v aukcii za veľké peniaze. Vlastníctvo NFT predmetu je zapísané v nejakom kryptografickom streame.

V tej hre sa to využíva tak, že určitých prvkov (zbraní, oblečkov) vznikne len obmedzené množstvo. Tie ich niekde dostaneš alebo kúpiš. Vieš, že takýto predmet máš iba ty a konkrétny počet ľudí - si vlastníkom tejto konkrétnej veci v hre. Rozvíja to teda akúsi vlastnícku autonómiu v rámci gamingu. Zatiaľ NFT hry nemali príliš veľký úspech. Toto je práve taký experimentálny koncept.

Ako vyzerá tvoj normálny deň?

Záleží na pozícii, na ktorej v tej firme pracujem – či ako lead, alebo ako autor. Vývojársky deň si v súčasnej v remote dobe človek dosť organizuje sám. Po prebudení som si urobil kávu a pozrel sa, čo sa počas mojej neprítomnosti (časového posunu) udialo v kóde – či niečo nehorí atď. Spolupracoval som s kolegom z Brazílie. Pozrel som sa na pull-requesty (požiadavky na zmeny v zdrojovom kóde) a na featúry, ktoré je potrebné implementovať.

Každý pracuje trochu inak. Ja nie som ranné vtáča, takže vstávam na na jedenástu. Popoludní sa potom napríklad spojím s kolegom, s ktorým pracujem. Alebo s projektovým manažérom, skrátka s kýmkoľvek, kto niečo potrebuje. Keď sa veci doriešia, môžem zaklapnúť notebook a robiť si svoje. Celkom pohodová práca.

Home office máme podľa toho, ako chceme a potrebujeme. Ja pracujem tri dni v týždni v kancelárii kvôli morálke a socializácii a pretože kancelárie sú super – máme tam napríklad futbal. A potom pracujem dva dni v týždni doma. Primárne je potrebné doručovať featúry. Nezáleží na tom, odkiaľ pracuješ.

Ako to máš s hardvérom. Pracuješ na firemnom alebo máš vlastný?

Zase záleží firma od firmy. Niekde si napríklad kontraktor a musíš si zaistiť prostriedky sám, aby si mohol svoju prácu vykonávať. Niekde ti firma poskytne všetky prostriedky a ty naopak nesmieš robiť na ničom inom z bezpečnostných dôvodov.

Záleží na veľkosti – menšie firmy väčšinou nemali prostriedky, tak sa pracovalo na vlastnom. Tá česká bola napríklad schopná niečo zohnať, ale skôr išlo o zapožičanie. Nebolo to pravidlom.

V STRV má naopak každý svoj notebook od firmy. Teraz vyšli nové MacBooky, tak firma kúpila každému MacBooku. Pretože si to môže dovoliť. Sú to síce veľmi výkonné stroje, ale majú problémy so spätnou kompatibilitou. Napríklad staršiu verziu Node.js na tom nerozbehneš, pretože to nebolo kompilované na takú architektúru. Mám svoj notebook s Linuxom, okrem toho MacBook a ešte aj Windows.