3. diel - Firemná kultúra a benefity

V minulej lekcii, Požiadavky na juniorov a vzdelávanie , sme sa zamerali na požiadavky kladené na juniorov a na úlohu vzdelávania.

Henrich Máca sa venuje programovaniu profesionálne zhruba 20 rokov. Vyštudoval fakultu informačných technológií na ČVUT a primárne sa zameriava na webový vývoj. Roky bol redaktorom a lektorom kurzov v ITnetwork.cz a teraz sa vo voľnom čase venuje aj mentoringu. Téma prednášky, ktorú pre nás pripravil, je porovnanie toho, ako prebieha agentúrny vývoj v českej a zahraničnej firme, resp. ako to chodí na českom a zahraničnom trhu. V tejto časti sa zameriame na firemnú kultúru a benefity.

Máš pocit väčšej sebarealizácie, keď si vo väčšej a svetovej firme?

Povedal by som, že áno, a to vďaka veľkosti a zameraniu firmy. V tej menšej som musel skákať medzi niekoľkými projektmi naraz a riešili sme rôzne veci, pretože nebolo toľko vývojárov. Takže som bol veľmi vyťažený. Tu mám svoj projekt a pracujem relatívne na pohodu. Myslím si tiež, že aj vďaka niektorým experimentálnym projektom je moja sebarealizácia väčšia.

Mám tu aj väčší pocit, že sa každý môže zapojiť a pridať aj svoj názor na to, ako by mal projekt vyzerať a čo by mohol obsahovať. Firma sa tiež zameriava na trh, ktorý je viac otvorený a inovatívny.

Aké sú vo veľkej firme benefity?

STRV má naozaj pekné kancelárie. Nie je sa na čo sťažovať. Máme vlastné fitko, súkromný bar s pivom a kofolou na čape, máme futbaly, biliardy, ping-pongy, jazdíme tam na kolobežkách. Toto si človek najviac užíva, keď tam nastúpi. Postupne to pozlátko opadne. Je to príjemné, ale až také dôležité to nie je.

Máš vôbec čas tie benefity využívať?

Samozrejme, že veľa času na to nie je. Na kolobežke jazdím, pretože človek sa stále ponáhľa na nejaký meeting. Párkrát do týždňa si ten futbal zahráme. Potrebuješ na to ešte ďalších hráčov, tak sa musíme zorganizovať. Buď po obede alebo večer ak tomu si natočíme niečo na bare. Fitko je super v tom, že ho človek využije predovšetkým po alebo pred prácou.

Ceremonies sú potom rôzne. V českej firme sme mali každodenné stand-upy, ale tu to tak často nie je. Nie je potrebné ich robiť tak často. Niekto tiež robí retrospektívu po každom šprinte, niekto povie, že urobíme retrospektívu raz za mesiac, alebo po dvoch až troch šprintoch. Alebo ju urobíme ad hoc, keď je to potrebné.

Máme väčšinou agilné metodiky – niekde v systéme máš úlohy a zadanie a sám si plánuješ menšie úlohy a čo chceš robiť ďalej. Všetko ostatné nemá s danými metódami už veľa spoločného, pretože nie je zase až také dôležité tie metodiky dodržiavať do bodky.

Napríklad na malé appce, ktorú sme robili dva mesiace, sme nemali žiadny stand-up alebo naceňovanie. Mali sme týždenné šprinty – tu je päť featúr, ktoré sa majú tento týždeň urobiť a ideme ďalej.

Naopak s kolegom z Brazílie sme si dali synchronizáciu, pretože sme v iných časových pásmach. Skrátka sme potrebovali mať spôsob, ako si odovzdávať kontinuálne prácu. Takže sme si sami nastavili svoje synchronizácie a nebolo treba robiť stand-upy s úplne celým tímom. Ten projekt sme dokončili skôr, než sa predpokladalo. Dokonca sme urobili aj veci navyše a klient z nás bol nadšený.

Ako prebieha proces delivery?

Záleží projekt od projektu. V rámci šprintov majú niektorí release per šprint – dorobia sa nejaké featúry a potom nasleduje release. Niektoré tímy razia skôr continuous delivery - rovno sa vydá čokoľvek sa urobí a schváli, kontinuálne. Veľa záleží, ako sa nastavia procesy a ako sa nastavia očakávania daného klienta.

Niektorí čakajú, že keď si sľúbil, že urobíš týchto päť featúr, tak ich urobíš. Poviete si potom s klientom, či sa mu to páči alebo nie, či ten progres vydáme alebo nevydáme. Niekedy si klient bude diktovať požiadavky a podľa toho, ako ich budeme plniť, tak ich bude vydávať. Tam musí byť nastavený roll-back. Pokiaľ by zmenil názor a povedal, že sa mu to zrazu nepáči, na kliknutie sa vrátime do predchádzajúcej verzie. Sporná časť sa prerobí a vydá znova.

Ako prebieha testovanie, keď máš dva mesiace na vývoj?

Záleží na tom, či máš vôbec testery a ako si s nimi nastavíš proces. Tiež záleží, ako veľmi ich chceš zainteresovať do celého projektu. A samozrejme je dôležité, čo ten tester bude testovať.

Na testovanie máme Quality Assurance (QA) – celé oddelenie na zaistenie kvality daného softvéru. Je to dosť často kolaborácia a nastavenie nejakého očakávania. My treba máme navrhnuté na back-end integračné testy na všetky end-pointy. V rámci automatizácie máme pokryté všetko testy a väčšinou nie je potrebné používať nejakého Postmana alebo niečo na testovanie API. To sa deje kontinuálne.

Dosť často sa QA sústredí na front-endovú časť aplikácie. Nie vždy sa odchytí všetko – napríklad vizuálne bugy. Záleží na tom, či máš nastavený staging enviroment. Pokiaľ ten projekt nemá nastavený continuous delivery, ale staging enviroment, mieri kandidát pripravený na uvedenie na trh do stagingu. Tam sa povie, že aktuálne má tieto featúry, ktoré sa budú vydávať. Odovzdá sa to QA a tí si poradia s testovaním. QA môžu mať tiež nastavenú čiastočnú automatizáciu napríklad pomocou Cypressu. Prejdú si základné flow – regresiu, smoke testy, či je ten kandidát pripravený, zareportujú bugy a podobne. Počas toho my pracujeme na úplne iných doplnkoch, takže sa tomu musí prispôsobiť branching stratégie v Gite. Človek musí vždy premýšľať nad tým, ako si projekt nastaví a vykomunikuje.

Zo začiatku je vývoj intenzívnejší a ku koncu projektu sa skôr kladie väčší dôraz na nápravu bugov. To súvisí aj s flow - občas príde nejaký bug report. Na back-end toho však veľa nechodí, vďaka tým automatickým testom to funguje. Samozrejme človek občas zabudne na nejaké edge case a tak. Veľa bugov sa týka skôr vizuálnej stránky alebo niečo nie je podľa zadania. Tieto problémy sa týkajú väčšinou front-end.

Ako projekt dostane zelenú od QA, mal by sa prezentovať klientovi, či niečo nechce zmeniť. Niekedy tiež klient pozerá na projekt priebežne a hlási už počas projektu, čo by chcel inak. Keď je staging v poriadku a všetci sú spokojní, nasleduje produkcia. Niekedy sa QA testuje ešte v produkcii, hlavne smoke testy na flow.

U nás sú QA oddelení ľudia, ktorí majú technické znalosti. Rovnako tak aj dizajnéri. Keď na to príde, vie našu QA otestovať API a napísať si automatizovaný test. Nehľadí sa u nich toľko na kvalitu kódu, ale na jeho účel.

Aké máte vlastne ďalšie oddelenia?

Máme veľké sekcie technické aj netechnické. Technická sekcia je obrovská, takže je rozdelená na menšie oddelenie. Patria sem back-end, front-end, Android, iOS, Data Science, QA, Design a IT Support. Netechnická sa skladá z HR, Sales, Marketing, Financie, Project management. Skúsenejší projekťáci ale majú aj slušnú technickú znalosť.

QA je síce separátne oddelenie, ktoré je zodpovedné za kvalitu, ale aj tak sú súčasťou tímu. Podieľajú sa na všetkých fázach vývoja. Dobrí QA zastrešujú tasky, ktoré sa plánujú - odchytí napríklad aj to, že zadanie testu nedáva zmysel, alebo že nekoreluje s ničím v danom projekte. Ja na back-ende napríklad napíšem test a premýšľam, ktorými vstupmi by som kód rozbil a napíšem niekomu z QA o radu. On mi pomôže a ja jemu ušetrím prácu. Je to opak prehadzovania horúceho zemiaka medzi oddeleniami. Skrátka spolu kooperujeme ako súčasť jedného tímu.

Každé oddelenie má svojich ľudí. Tí nad sebou majú jedného alebo viacerých lídrov. Leaderi sa koordinujú medzi sebou, napríklad aj na nových projektoch. Zároveň nad nimi sú ľudia na C-level (CEO, CFO, CPO atď.), ktorí sa koordinujú medzi sebou as lídrami. Potom sú majitelia, ale tí do toho veľmi nehovoria. Celá tá štruktúra je relatívne plochá.

Český trh je celkom start-upový, líši sa od amerického?

Tu v Česku dostanú start-upy oveľa ľahšie investíciu a potom sami nevedia, čo s ňou správne robiť. Amerika je oveľa viac kompetitívne. Získať tam investíciu nie je vôbec jednoduché a nie je ani jednoduché, ako naložiť s tými peniazmi. Česká start-upová scéna zažila svoj boom a teraz sa to začína upokojovať. Všetci sa učia z prekonaných chýb a pokračujú už správnym smerom. V Amerike to už takto funguje dlhšiu dobu. Ľudia v americkom start-upe už vedia, čo od produktu chcú. Sami si idú za NVP a majú presne spočítaný budget a ciele. V slovenských start-upoch takýchto priamočiary prístup chýba, aspoň taká je moja skúsenosť. Chcú to mať dokonalé a boja sa, aby im to niekto neukradol. A potom to často nedopadne nijako. Úspešné české start-upy išli naopak tým americkým štýlom - poďme to čo najskôr dostať medzi ľudí.

V budúcej lekcii, Prax vo firme a práca na zákazkách , sa zameriame na firemnú prax a spôsob práce na zákazkách.