21. diel - Verzovací nástroj Git a NetBeans
Základnú konštrukciu jazyka PHP máme za sebou. Kým kurz úplne opustíme, naučíme sa pracovať s nástrojom Git, ktorý nám pomáha efektívne spravovať a sledovať zmeny v našom kóde. Často sa tiež používa na spoluprácu vo vývojových tímoch.
Čo je to Git?
Git je nástrojom pre správu verzií, ktorý programátorom umožňuje sledovať históriu všetkých zmien v projekte. Môžeme sa tak jednoducho vrátiť k ľubovoľnej predchádzajúcej verzii nášho kódu, ktorá bola ešte funkčná alebo keď zistíme, že nám nejaký nový spôsob riešenia čohokoľvek nakoniec nevyhovuje. Verzie je možné organizovať do tzv. vetiev, ktoré si môžeme ľubovoľne pomenovávať.
Git si môžeme predstaviť aj ako magický denník, ktorý si pamätá každý náš krok pri písaní kódu.
Prečo používať Git?
Git nám určite pomôže organizovať kód vo vlastných projektoch. Najväčší prínos Gitu je ale pri práci v tíme, kedy umožňuje jednoducho vidieť, aké konkrétne zmeny kto v aplikácii vykonal a kde. Keď sa stane, že dvaja ľudia editovali ten istý súbor, možno zmeny zlúčiť (zamergovať) a nestane sa tak, že si členovia vývojového tímu prepisujú kód pod rukami. Preto je základná znalosť práce s Gitom očakávaná na väčšine pracovných pozícií (kde existuje nejaký vývojový tím). Cez Git taktiež študenti našich rekvalifikačných kurzov odovzdávajú svoj projekt na skúšku.
Git je možné používať do istej miery aj ako zálohu. Zmeny však musíme ručne a pravidelne nahrávať na vzdialený repozitár. Aplikácie tiež obvykle obsahujú aj ďalšie súbory okrem zdrojových kódov, ktoré sa na Git nedávajú. Preto minimálne pre začiatočníkov odporúčame stále používať synchronizované úložiská typu Dropbox, aby ste o svoje projekty neprišli pri strate alebo poškodení počítača.
Základné príkazy Gitu
S Gitom sa často pracuje cez príkazový riadok. My si prácu uľahčíme a budeme pracovať v grafickom rozhraní NetBeans. Budeme používať nasledujúce príkazy:
- Commit - je v Gite ekvivalentom ukladania dokumentu a slúži na vytvorenie záznamu o tom, čo sa zmenilo od posledného commitu (uloženia) ,
- Push - nahrá všetky naše lokálne zmeny (commity) na vzdialený server, odkiaľ si ich môžu ostatní programátori stiahnuť,
- Pull - stiahne zo vzdialeného servera všetky zmeny od ostatných programátorov do našej verzie kódu.
Git repozitár
Git repozitár si predstavme ako špeciálny priečinok na našom počítači, ktorý obsahuje všetky súbory projektu, ale okrem toho aj informácie o histórii všetkých zmien, ktoré sme v týchto súboroch urobili. Zakaždým, keď urobíme nový commit, Git uloží informácie o zmenách práve do repozitára.
Vzdialený vs. lokálny repozitár
Repozitár je uložený na našom počítači (lokálny repozitár), ale aj na serveri na internete (vzdialený repozitár). Zakaždým, keď vykonáme push, odošleme všetky zmeny z nášho lokálneho repozitára do vzdialeného. Tam si ich potom môžu prezerať ďalší ľudia. A naopak, keď vykonáme pull, stiahneme najnovšie zmeny zo vzdialeného repozitára do svojho lokálneho (napr. zmeny vykonané ostatnými).
Vytvorenie vzdialeného GitHub repozitára
GitHub je jednou z najznámejších platforiem pre hosťovanie Git repozitárov, a preto ju budeme využívať aj my v tomto tutoriáli.
Registrácia
Aby sme na GitHube mohli vytvoriť vlastný repozitár, musíme sa najskôr zaregistrovať. Prejdeme na oficiálne stránky GitHub a vykonáme registráciu, kde si nastavíme:
- emailovú adresu,
- heslo a
- svoju unikátnu prezývku.
Vytvorenie repozitára
Po úspešnej registrácii sa prihlásime do svojho účtu. V pravom hornom rohu klikneme na tlačidlo s plusom a šípkou (+▼) az menu vyberieme položku New repository:
Následne vidíme formulár na vytvorenie repozitára. Poďme si podrobnejšie prejsť jednotlivé položky a ich význam:
- Repository name - Názov repozitára je
krátky, jednoduchý a opisuje, čo obsahuje. Vyhýbame sa špeciálnym znakom a
namiesto medzier píšeme pomlčky (
-
). - Public / Private - Viditeľnosť určuje, kto môže repozitár vidieť a pristupovať k nemu. Najčastejšie vytvárame privátnych repozitárov, ku ktorým máme prístup iba my či naši kolegovia. Verejných repozitárov vytvárame najmä pre tzv. open source projekty, ktoré povzbudzujú verejnú spoluprácu.
- README file - Tento dokument je prvá vec, ktorú používateľ vidí, keď navštívi náš repozitár. Obsahuje základný popis projektu, inštrukcie pre inštaláciu, použitie, prispievanie do projektu a tak ďalej.
- .gitignore - Už vieme, že Git repozitár by mal
obsahovať výhradne zdrojový kód. Tento súbor sa používa na
vylúčenie ostatných súborov alebo zložiek z verziovacieho
systému. Ide napríklad o dočasnú zložku
nbproject/
, ktorú vytvára NetBeans. - License - Licencia v repozitári určuje, ako môžu ostatní používať, kopírovať, modifikovať či distribuovať náš projekt.
git-tutorial
, viditeľnosť
nastavíme na Private a ďalej pridáme README:
Teraz, keď máme formulár vyplnený, klikneme na tlačidlo Create repository a počkáme, kým sa vzdialený repozitár vytvorí:
Týmto máme vzdialený GitHub repozitár vytvorený a môžeme prejsť na prácu s Gitom v NetBeans 😊
Git v NetBeans
Najprv potrebujeme mať nainštalovaného Git klienta na našom počítači.
Inštalácia Git
Prejdeme na web git-smc, kde stiahneme Git klient kliknutím na tlačidlo Git for Windows Setup:
Následne inštaláciu "vynextíme" a počkáme, kým sa Git klient do počítača nainštaluje. Jednotlivé kroky inštalácie podrobne vysvetľujeme v lekcii Git-Inštalácia a vytvorenie repositára.
Klonovanie repozitára
Ako ďalší krok je potrebné vzdialený repozitár naklonovať do lokálneho. V menu klikneme na Team a následne v ponuke zvolíme Git a Clone:
Teraz vidíme formulár, do ktorého zadáme adresu nášho vzdialeného Git repozitára a prihlasovacie údaje:
Prístupové údaje ku Gitu
Pre získanie Repository URL si otvoríme v prehliadači stránku so vzdialeným repozitárom a klikneme na zelené tlačidlo Code. Z ponuky skopírujeme URL adresu repozitára:
Užívateľské meno taktiež poznáme. Ale heslo, ktoré sme zadávali pri registrácii nebude fungovať. Pre automatizovaný prístup k nášmu účtu potrebujeme vygenerovať prístupový kľúč (token). Prejdeme do nastavenia GitHub účtu. Alternatívne do nastavenia prejdeme kliknutím na Profil > Settings > Developer Settings > Personal access tokens > Tokens (classic).
Následne zvolíme možnosť Generate new token a Generate new token (classic):
V ďalšom kroku si token pomenujeme, nastavíme mu platnosť na 1 rok a zaškrtneme povolenie operácií typu repo:
Token vždy generujeme s obmedzenou platnosťou.
Pre vygenerovanie tokenu klikneme na zelené tlačidlo Generate token:
Hodnotu kľúča si skopírujeme a uložíme.
Po zatvorení stránky s tokenom ho už nebude možné znovu zobraziť.
Teraz sa vrátime späť do NetBeans, kde do formulára vložíme URL adresu
repozitára, naše užívateľské meno a heslo na GitHub a do poľa Clone
into napíšeme cestu k adresáru xampp/htdocs/
:
Následne klikáme na tlačidlo Next kým sa nezobrazí dialóg Destination Directory. Tu iba skontrolujeme umiestnenie a klikneme na Finish:
Po naklonovaní repozitára sa zobrazí okno, v ktorom klikneme na Create project..., čím z repozitára vytvoríme NetBeans projekt:
Sprievodcu pre založenie nového projektu už poznáme. Pri vytváraní projektu si iba postrážime, či sa projekt vytvorí v rovnakej zložke, do ktorej sme naklonovali náš repozitár:
Verzovanie projektu
V projekte klikneme pravým tlačidlom myši na adresár
Source Files
, ďalej v ponuke zvolíme New > PHP
Webpage a nový súbor pomenujeme index.php
. Môžeme si
všimnúť, že v stromovej štruktúre svieti súbor index.php
na
zeleno. To znamená, že je nový a pripravený na verzovanie:
Poďme obsah súboru nahradiť naším kódom, ktorý určite spoznávate:
Teraz je na čase vytvoriť náš prvý commit.
Commit
V menu klikneme na Team > Commit čím zobrazíme commit dialóg
V ponuke Files to commit vyberieme súbory, ktorých sa commit
týka. V našom prípade iba súbor index.php
. Ďalej do textového
poľa Commit Message napíšeme, čo sme urobili. My sme do repozitára
pridali aplikáciu Hello World, napíšeme teda napr. Add HelloWorld
application a klikneme na tlačidlo Commit:
Správne napísaná commit správa by mala jasne a stručne popisovať, aké zmeny daný commit prináša. Ďalej existujú rôzne konvencie, ale všeobecne platí, že správy píšeme v imperatíve a ideálne v anglickom jazyku.
Commit amend
Pri vytváraní commitu sa nám tiež zobrazí checkbox Amend last commit, ktorý nám umožní upraviť posledný commit. Táto možnosť je užitočná, ak sme urobili chybu vo svojom poslednom commite, alebo chceme zmeniť commit správu.
Push
Zmenu máme vytvorenú. Teraz ju nahráme do vzdialeného repozitára na GitHube. Na to slúži operácia push. Push typicky vykonávame po dokončení logickej jednotky práce, pred odchodom z domu či práce alebo ak chceme, aby naše zmeny boli viditeľné pre ostatných.
V IDE push vyvoláme kliknutím na Team > Remote > Push to Upstream:
Pozor! Projekty vytvorené podľa kurzov z ITnetwork pod licenciou PRO nenahrávajte do verejných repozitárov! Sú chránené autorskými právami a ich šírenie je nelegálne. Mohol by si ich potom zobraziť a stiahnuť ktokoľvek na internete, čím by po Vás mohla byť vyžadovaná náhrada škody.
Pull
Opačnou operáciou na push je pull. Tá stiahne zo vzdialeného servera všetky zmeny od ostatných do našej verzie kódu. Pull vykonáme kliknutím na Team > Remote > Pull from Upstream.
Keďže na vzdialenom serveri nemáme aktuálne žiadne zmeny, operácia po dokončení zobrazí hlášku Žiadne zmeny na stiahnutie..
Teraz vieme založiť vzdialený GitHub repozitár a napojiť sa naň cez NetBeans. Vieme vytvárať commity a do repozitára ich nahrávať pomocou príkazu push, prípadne ich stiahnuť príkazom pull. Pokiaľ vás Git zaujal, detailne sa ním zaoberáme v pokročilom kurze Git.