IT rekvalifikácia. Seniorní programátori zarábajú až 6 000 €/mesiac a rekvalifikácia je prvým krokom. Zisti, ako na to!

7. diel - Oracle krok za krokom: Radenie, Fetch a agregačné funkcie

V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 1.-5. lekciu Oracle, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

Dnes sa pozrieme na radenie a agregačné funkcie.

Radenie

Doteraz sme nijako neriešili poradie nájdených výsledkov, ktoré nám dotaz SELECT vrátil. Ono vlastne žiadne ani neexistovalo, databázy vnútri funguje pomocou určitých sofistikovaných pravidiel (ktoré sú nad rámec tohto seriálu) a vrátila nám položky tak, ako sa jej to zrovna hodilo. Keby sme v databáze vykonali nejakú zmenu a zavolali znova ten istý dotaz, poradie by pravdepodobne vyzeralo úplne inak. Databáza nám ale navrátený výsledok samozrejme zoradiť dokáže.

Radiť môžeme podľa ktoréhokoľvek stĺpca. Keď budeme radiť podľa ID, máme položky v poradí, v akom boli do databázy vložené. Ďalej môžeme radiť podľa číselných stĺpcov, ale aj podľa tých textových (radí sa podľa abecedy). Radiť môžeme aj podľa dátumu a všetkých ďalších dátových typov, databázy si s tým vždy nejako poradia. Poďme si vybrať úplne všetkých užívateľov a zoradí ich podľa priezviska. Slúži na to klauzuly ORDER BY (radiť podľa), ktorá sa píše na koniec dotazu:

SELECT jmeno, prijmeni FROM uzivatele ORDER BY prijmeni;

výsledok:

MENO PRIEZVISKO
Václav Blažek
Ondřej bohatý
Vítězslav Churý
marie čierna
Petr Čierny
pavel Dušín
... ...
V dotaze by samozrejme mohlo byť aj WHERE, pre jednoduchosť sme vybrali všetkých užívateľov.

Radiť môžeme podľa niekoľkých kritérií (stĺpcov), poďme si užívateľa zoradiť podľa napísaných článkov a tie s rovnakým počtom řaďme ešte podľa abecedy:

SELECT jmeno, prijmeni, pocet_clanku FROM uzivatele ORDER BY pocet_clanku, prijmeni;

výsledok:

MENO PRIEZVISKO POCET_CLANKU
Matěj Horák 0
michal Krejčí 0
Petr Čierny 1
miroslav Kučera 1
Vladimír pokorný 1
Jana Veselá 1
... ... ...
Smer radenia

Určiť môžeme samozrejme aj smer radenia. Môžeme radiť vzostupne (predvolené smer) kľúčovým slovom ASC (angl. ASCENDING) a zostupne kľúčovým slovom DESC (angl. Descending). Skúsme si urobiť rebríček užívateľov podľa počtu článkov. Tí prví ich teda majú najviac, radiť budeme zostupne. Tie sa rovnakým počtom článkov budeme radiť ešte podľa abecedy:

SELECT jmeno, prijmeni, pocet_clanku FROM uzivatele ORDER BY pocet_clanku DESC, prijmeni;

výsledok:

MENO PRIEZVISKO POCET_CLANKU
Petr Dvořák 18
Jan Novák 17
eva Kučerová 12
Tomáš márny 12
pavel Dušín 9
Otakar Kovář 9
... ... ...
DESC treba vždy uviesť. Vidíte, že zoradenie podľa priezviska je normálne zostupnej, pretože sme DESC napísali len k stĺpci pocet_clanku.

Fetch

Zostaňme ešte u nášho rebríčka užívateľov podľa počtu článkov. Takto budeme chcieť vypísať 10 najlepších užívateľov. Keď ich bude ale milión, asi nie je dobrý nápad je všetky vybrať a potom ich v aplikácii použiť len 10 a tých 999 990 zahodiť. S využitím FETCH FIRST databázu povieme, koľko záznamov chceme vybrať. Zároveň uvedieme i radenie. FETCH píšeme vždy na koniec dotazu:

SELECT jmeno, prijmeni, pocet_clanku FROM uzivatele ORDER BY pocet_clanku DESC
FETCH FIRST 10 ROWS ONLY;

Skúste si to.

FETCH a ORDER BY možné používať aj u ďalších príkazov, napr. U DELETE alebo UPDATE. Môžeme si tak poistiť, aby bol vymazaný alebo editovaný vždy len jeden záznam.

Agregačné funkcie

Databáza nám ponúka množstvo tzv. Agregačných funkcií. To sú funkcie, ktoré nejakým spôsobom spracujú viac hodnôt a ako výsledok vráti hodnotu jednu.

COUNT()

Príkladom takejto funkcie je funkcia COUNT(), teda počet, ktorá vráti počet riadkov v tabuľke, spĺňajúce nejaká kritériá. Spočítajme, koľko z užívateľov popísalo aspoň jeden článok:

SELECT COUNT(*) FROM uzivatele WHERE pocet_clanku > 0;

výsledok:

COUNT (*)
29
Na COUNT sa pýtame pomocou SELECT, nie je to príkaz, je to funkcia, ktorá sa vykoná nad riadky a jej výsledok je vrátený SELECT. Funkcia má rovnako ako v iných programovacích jazykoch (aspoň vo väčšine z nich) zátvorky. Tá hviezdička v nich znamená, že nás zaujímajú všetky stĺpce. Môžeme totiž počítať napríklad len používateľov, ktorí majú vyplnené meno (presnejšie ktorí ho nemajú NULL, ale to nechajme na ďalšie diely).

Určite by vás napadol aj iný spôsob, ako tento výsledok docieliť. Jednoducho by ste si vybrali nejakú hodnotu ako doteraz (napríklad meno), tieto riadky by ste si preniesli do svojej aplikácie a spočítali, koľko mien je. Dáta by ste potom zahodili. Taký prenos je ale zbytočne náročný na databázu a spomaľoval by aplikáciu. COUNT prenáša len jedno jediné číslo. Nikdy nepočítajte pomocou výberu hodnoty, iba funkcií COUNT!

AVG()

AVG označuje priemer z daných hodnôt. Pozrime sa, aký je priemerný počet článkov na užívateľa:

SELECT AVG(pocet_clanku) FROM uzivatele;

výsledok:

AVG (pocet_clanku)
5.3225 ...
SUM()

SUM vracia súčet hodnôt. Pozrime sa, koľko článkov napísali dohromady ľudia narodení po roku 1980:

SELECT SUM(pocet_clanku) FROM uzivatele WHERE datum_narozeni > '1.1.1980';

výsledok:

SUM (pocet_clanku)
65
MIN()

Funkcia MIN() vráti minimum (najmenšiu hodnotu). Nájdime najnižšej dátum narodenia:

SELECT MIN(datum_narozeni) FROM uzivatele;

výsledok:

MIN (datum_narozeni)
15.05.35
Pozor, ak by sme chceli vybrať aj meno a priezvisko, tento kód nebude fungovať:
-- Tento kód nebude fungovat
SELECT jmeno, prijmeni, MIN(datum_narozeni) FROM uzivatele;

Agregačné funkcie pracuje s hodnotami viac stĺpcov a vybrané stĺpce (meno a priezvisko) nebudú nijako súvisieť s hodnotou MIN(). Problém by sme mohli vyriešiť poddotazov alebo ešte jednoduchšie sa funkciám MIN() a MAX() úplne vyhnúť a použiť namiesto nich radenia a FETCH:

SELECT jmeno, prijmeni, datum_narozeni FROM uzivatele ORDER BY datum_narozeni FETCH FIRST ROW ONLY;

výsledok:

MENO PRIEZVISKO DATUM_NAROZENI
Alfons sloboda 15.05.35
MAX()

Obdobne ako MIN existuje aj funkcia MAX, nájdime maximálny počet článkov od 1 užívateľa:

SELECT MAX(pocet_clanku) FROM uzivatele;

výsledok:

MAX (POCET_CLANKU)
18
Zoskupovanie (Grouping, GROUP BY)

Položky v databáze môžeme zoskupovať podľa určitých kritérií. Zoskupovanie používame takmer vždy spolu s agregačními funkciami. Poďme zoskupiť užívateľa podľa mena:

SELECT jmeno FROM uzivatele GROUP BY jmeno ORDER BY jmeno;

výsledok:

MENO
Alfons
eva
František
Jan
Jana
...
Vidíme, že každé meno je tu zastúpené len raz, aj keď je v databáze viackrát. Pridajme teraz okrem mena aj počet jeho zastúpenie v tabuľke, urobíme to pomocou agregačné funkcie COUNT(*):
SELECT jmeno, COUNT(*) FROM uzivatele GROUP BY jmeno ORDER BY jmeno;

výsledok:

MENO COUNT (*)
Alfons 1
eva 1
František 1
Jan 2
Jana 1
Vidíme, že treba Jany máme v databáze dva.

AS

Pre zjednodušenie si môžeme v dotaze vytvoriť aliasy, teda premenovať napríklad nejaký dlhý stĺpec, aby bol dotaz prehľadnejšie. S týmto sa ešte stretneme u otázok cez viac tabuliek, kde je to veľmi užitočné. U tabuliek AS používame na zjednodušenie operácií vo vnútri dotazu. U stĺpcov sa AS používa k tomu, aby aplikácia videla dáta pod iným názvom, ako sú skutočne v databáze. To môže byť užitočné najmä u agregačných funkcií, pretože pre nich v databáze nie je žiadny stĺpec a mohlo by sa nám s ich výsledkom zle pracovať. Upravme si posledný otázka:

SELECT jmeno, COUNT(*) AS pocet FROM uzivatele GROUP BY jmeno;

výsledok:

MENO POCET
Matěj 1
miroslav 1
František 1
Josef 1
Jana 1
marie 1

Nabudúce si v lekcii Oracle krok za krokom: Dátové typy a NULL povieme niečo o hodnote NULL a predstavíme si tabuľku dátových typov v Oracle DB.


 

Stiahnuť

Stiahnutím nasledujúceho súboru súhlasíš s licenčnými podmienkami

Stiahnuté 276x (1.78 kB)

 

Predchádzajúci článok
Riešené úlohy k 1.-5. lekciu Oracle
Všetky články v sekcii
Oracle
Preskočiť článok
(neodporúčame)
Oracle krok za krokom: Dátové typy a NULL
Článok pre vás napísal Matěj Kadlec
Avatar
Užívateľské hodnotenie:
Ešte nikto nehodnotil, buď prvý!
Autor se programování věnuje od střední školy, nyní studuje informatiku na VŠB-TUO a pracuje jako ETL developer pro společnost IDC. Mezi jeho oblíbené jazyky patří Python a SQL.
Aktivity