5. diel - Windows aplikácie v Linuxe - Virtualizácia a Wine

V minulom dieli nášho seriálu o Linuxe sme si prešli základné natívne aplikácie. Hoci Linux ponúka veľa alternatív, určite sa časom dostanete do situácie, kedy budete potrebovať spustiť nejakú aplikáciu z Windows, pre ktorú alternatíva neexistuje alebo vám nevyhovuje. Hoci to tak nemusí vyzerať, tak je situácia riešiteľná a to hneď dvoma spôsobmi.

Virtualizácie

Najspoľahlivejším spôsobom na spustenie aplikácií z Windows je nainštalovať plnohodnotné Windows do virtuálneho stroja. Virtuálny stroj je softvér, ktorý umožňuje vytvoriť umelé hardvérové podmienky, na ktorých môžeme prevádzkovať napr. Ďalší operačný systém. Jednoducho zvolíme aký hardvér aplikáciu pridelíme a ona sa pre softvér vo virtuálnom stroji chová ako samostatný fyzický počítač. V skutočnosti je hardvér využívaný inak a beží na ňom ešte Linux, ale to aplikácie vo virtuálnom stroji nespoznajú. Rýchlostne tu zaznamenáme nejaký handicap, ale nie je príliš veľký a napomáha tomu tiež asistovanie hardvérovej virtualizácie, ktorú dnes už podporuje mnoho CPU (je niekedy potrebné zapnúť v BIOSU / UEFI). Nevýhodou virtualizácia je nutnosť vlastniť Windows a teda aj ich licenciu. Pokiaľ chcete Linuxom ušetriť na výdavkoch, tak pre vás nie je tento spôsob to pravé. Ak máte radi Linux a potrebujete len občas spustiť niečo z Windows, je pre vás virtualizácie ideálnym riešením.

VirtualBox

Ako virtuálny stroj použijeme aplikáciu VirtualBox, ktorú nainštalujeme pomocou Centra softvéru pre Ubuntu.

Vytvorenie virtuálneho počítača

Ako prvý musíme vytvoriť nový virtuálny počítač. V hornej lište klikneme na tlačidlo "Nový" (mimochodom, strojov môžeme mať koľko sa nám zapáči). Ja si nainštalujem Windows7 a preto stroj tiež tak pomenujem.

Keďže mám v PC s Linuxom len 2 GB operačnej pamäte, pridelíme z nich stroji len 512 MB. Ak máte viac, určite mu dajte 1 GB.

Teraz sa presúvame k vytvoreniu pevného disku. Vytvoríme nový disk typu VDI s dynamickou alokáciou a veľkosť necháme na 25 GB.

Inštalácie Windows

Novovytvorený virtuálny počítač sa nám zobrazí a my prejdeme do jeho nastavenia pomocou tlačidla v hornom paneli.

Prejdeme do kategórie Úložisko a vyberieme DVD mechaniku, ktoré pomocou ikonky DVD vpravo hore priradíme súbor iso s inštaláciou Windows. Ja som pre demonštráciu použil nejaké svoje Windows 7, ktoré mi Microsoft venoval v časoch štúdia v rámci projektu MSDN. Inak je naozaj potrebné kúpiť si nové originálne Windows, urobiť z DVD súbor .iso a ten nainštalovať s daným sériovým číslom.

Nastavenie zavrieme a virtuálny stroj spustíme pomocou zeleného tlačidla v paneli. Spustí sa vám inštalácie Windows.

Pozn .: Môže sa vám stať, že virtuálny počítač zachytí kurzor myši a už ho nepustí. Odtrhnutie myši od virtuálneho stroja spôsobíte pravým CTRL. Táto klávesa je pomenovaná ako hosť a slúži aj pre ďalšie klávesové skratky, viď. ďalej.

Z nejakého dôvodu mi Windows ponúkali Upgrade a musel som zvoliť vlastnú inštaláciu.

Potom stačilo vybrať disk, na ktorý chceme systém nainštalovať.

Po odklikání niekoľkých dialógov a chvíľke kopírovanie súborov sa systém spustí, však to poznáte

Pre pohodlnejšiu prácu nainštalujeme Prídavky pre hosťa a to buď skratkou Pravé CTRL + D alebo v aplikačnom menu Zariadenia -> Inštalovať Prídavky pre hosťa ...

Systém bude chcieť prídavky pravdepodobne stiahnuť a potom nainštalovať, čo potvrďte. Prídavky sa vloží ako disk do DVD mechaniky, otvorte ju a spustite súbor VBoxWindowsAd­ditions.

Inštaláciu len "vynextíte". Windows sa budú vzpierať kvôli neoverenému ovládači, ktorý nainštalujte.

Po inštalácii je nutné virtuálny PC reštartovať.

Bezšvový mód

Čo je veľmi príjemné je bezšvový mód, ktorý aktivujeme pomocou klávesovej skratky Pravé CTRL + L. V tomto móde zmizne okno VirtualBoxu a lišta úloh Windows sa nám presunie na spodný okraj obrazovky. Každá aplikácia vo virtuálnom počítači vyzerá ako bežné okno v Linuxe a teoreticky nespoznáme rozdiel medzi skutočnou a virtualizovanú aplikácií. Získame tak akýsi hybridný systém a práce tak nadobúda úplne iných rozmerov.

Wine

Druhým spôsobom spustenie Windows aplikácií na Linuxe je aplikácia Wine. Jedná sa o vrstvu medzi Windows aplikácií a Linuxom, ktorá za behu prekladá Windows API na unixový POSIX štandard. Wine je často chybne zamieňané s emulátorom alebo virtuálnom strojom. Je to v skutočnosti interpreter API a preto je pomerne rýchle a k svojmu behu Windows vôbec nepotrebuje. Nevýhodou tohto princípu je, že nie je kompatibilný so všetkými aplikáciami. Môžete sa pozrieť na zoznam kompatibilných aplikácií. Pre ilustráciu spomeniem, že pomocou Wine môžeme prevádzkovať napr. Adobe Photoshop alebo World Of Warcraft.

Wine označuje rekurzívne skratku Wine Is Not Emulator, teda "Wine nie je emulátor". Nemôžem nespomenúť tom, že skratka pôvodne paradoxne znamenala Windows Emulator.

Keď natrafíte na kompatibilnej aplikácii, vôbec si nevšimnete, že nie ste vo Windows. Niektoré aplikácie je potrebné na správne fungovanie nastaviť a doinštalovať rôzne knižnice. Niektoré aplikácie nemožno spustiť vôbec. S trochou snahy však vo Wine väčšinu aplikácií rozbehnete. Osobne mi príde VirtualBox ako reálnejšieho riešenie, ale chápem, že nie všetkým sa chce kupovať ďalšie licencie Windows.

Wine nainštalujeme ako inak než z Centra softvéru pre Ubuntu. Keď potrebujeme spustiť nejakú aplikáciu, jednoducho klikneme na jej exe súbor pravým tlačidlom a zvolíme Otvoriť sa zavádzačom programov pre Wine.

Vidíte, že mne chýbalo v Linuxe Windows Maľovanie a preto som si ho tam skopíroval a používam ho cez Wine.

Winetricks

Wine sa bohužiaľ z nejakého dôvodu neinštaluje so všetkými potrebnými knižnicami, ale len s akýmsi minimálnym základom. Často pre beh aplikácií potrebujete ešte nejakú systémovú knižnicu. Ja som k mspaint potreboval Mfc42. Spolu s Wine sa vám nainštaloval program winetricks, ktorý umožňuje jednoducho inštalovať balíčky s knižnicami alebo i aplikáciami. Knižnicu nainštalujete vložením nasledujúceho riadku do terminálu:

winetricks mfc42

Wineconfig

Wine môžeme konfigurovať cez aplikáciu wineconfig (môžete spustiť z terminálu alebo cez tlačidlo Windows). V nastavení je asi najdôležitejšia výber toho, ako aká verzia Windows sa má Wine tváriť. Toto nastavenie môžete uložiť aj pre konkrétne aplikácie.

Winefile

Wine vytvoria pre vaše aplikácie imaginárny disk C, ktorý nájdete vo svojom domovskom adresári ako .wine / drive_c. Bodka pred názvom súboru / priečinka v Linuxe označuje, že je skrytý. Musíte teda zadať jeho celú cestu alebo stlačiť CTRL + H, čo zapne zobrazenie skrytých súborov.

Súbory na tomto disku môžeme prechádzať aj pomocou aplikácie winefile. Aplikácia môžeme kopírovať z Linuxu na Wine disk C a tiež je odtiaľ spúšťať. Winefile spustíme z terminálu:

Pre Wine existujú rôzne nadstavby, napr. PlayOnLinux, čo je aplikácia, ktorá veľmi uľahčuje inštaláciu aplikácií a hier a tieto aplikácie tiež automaticky nastaví tak, aby vo Wine fungovali.

Už teda vieme rozbehnúť v Linuxe úplne ľubovoľnú aplikáciu z Windows. Budúci diely sa budú venovať terminálu.