1. diel - Úvod do operačného systému Linux

Vitajte u prvého dielu seriálu o operačnom systéme Linux. Tento seriál vás prevedie od prvého vyskúšaní tohto systému, cez jednoduché užívateľské úkony v grafickom rozhraní, pokročilejšie úkony v príkazovom riadku a nakoniec až ku konfigurácii vlastného linuxového servera. Získate v ňom základné zručnosti s týmto operačným systémom, ktoré by mal každý ajťák poznať a to aj keď používa primárne Windows. Linux sa totiž vyskytuje na naprostej väčšine serverov a práve webová platforma je v dnešnej dobe tá najdôležitejšia.

Seriál je určený pre všetkých, ktorí sa s Linuxom ešte nestretli alebo sa v ňom nedostali príliš ďaleko. Na úvod musím povedať, že som spokojným užívateľom Microsoft Windows a mojou hlavnou motiváciou k spísaniu tejto série je naučiť sa s Linuxom pracovať a postaviť si domáci server. Nie som zaujatý ani na jeden systém a preto budem pristupovať objektívne ku všetkým preberaným témam.

Poznámka: Po spísaní tohto kurzu som na operačný systém Linux kompletne prešiel a nezaznamenal som pri tom väčšie ťažkosti.

Čo je to Linux

Profesionálny používatelia Linuxu mi iste odpustí, keď históriu a filozofiu Linuxu podstatne zhrniem. Je veľmi pravdepodobné, že sa tu na túto tému časom vyčlení samostatný článok, priamo v seriáli by som sa s teóriou nechcel príliš zaťažovať a budem ho smerovať ako prevažne praktický.

Linux je slobodný operačný systém, založený na staršom komerčnom systému UNIX. UNIX začal vznikať v 60. rokoch a na jeho tvorbe sa mimochodom podieľal aj Dennis Ritchie, otec programovacieho jazyka C. Systém vznikol pod podporou firmy AT & T, umožňoval beh viacerých programov naraz, podporoval viac užívateľov a mal ambície na to, aby na ňom fungovali všetky počítača na svete. Neskôr sa od komerčného UNIXe odklonila alternatívne slobodná vetva BSD UNIX, ktorá bola vhodná aj pre akademické účely. Ďalej vznikali rôzne implementácie a štandardy UNIXe, ktoré spolu potom bohužiaľ bojovali. Hovorí sa, že to uľahčilo nástup Microsoftu na trh, ktorý následne UNIX na pracovných staniciach úplne odstránil svojím jednotným systémom. Avšak UNIXe sa podarilo zostať na serveroch, na ktoré sa MS toľko nezameriaval a teraz už náskok UNIXe v tejto oblasti doženie len ťažko, rovnako ako UNIX ťažko doženie sklz na pracovných staniciach (desktopoch).

Najvýznamnejším unixovým systémom sa stal Linux, ktorý napísal vysokoškolák Linus Torvalds v roku 1991. Názov Linux je odvodený z jeho mena, ale tiež označuje rekurzívne skratku Linux Is Not Unix, teda Linux nie je UNIX. Je to systém na báze UNIXu, ktorý však používa svoj slobodný kód, ktorý je všetkým zadarmo dostupný a každý ho môže upravovať. Táto filozofia je tiež globalizovanom pod skratku GNU (Gnu is Not Unix), a Linux sa niekedy označuje ako GNU / Linux. Cieľom GNU je komplexný operačný systém, ktorý sa skladá len zo slobodného softvéru. Podobných skratiek a filozofiou si užijeme ešte veľa, Linux je v tomto dosť zložitý a roztrieštený. Okrem jadra (kernelu) Linux obsahuje aj balík ďalších aplikácií pod licenciou open-source a preto o sebe hovorí ako o 100% slobodnom operačnom systéme. Linux nie je jeden systém, ale iba označenie rodiny operačných systémov, ktoré sú slobodné a založené na linuxovom kernelu. Konkrétne LINUX vychádzajú ako rôzne distribúcie a obsahujú rôzne užívateľské prostredie, balíčkovací systémy a aplikácie. Medzi najznámejšie Linuxové distribúcie patrí napr. Debian alebo Ubuntu (to z Debianu vychádza).

Prečo by som mal používať Linux?

Obsluha Linuxu patrí k základným znalostiam IT pracovníkov, je to potrebné ako by sme sa pýtali prečo sa učiť angličtinu. Avšak jeho užití sa na desktope a na serveri veľmi líšia.

Linux na desktope

Čo sa týka desktopov, tak je situácia pre Linux veľmi slabá. Používa ho tu asi 1% užívateľov. Linux je v dnešnej dobe už veľmi vyspelý a keď sa človek zmieri s niektorými komplikáciami, tak ho možno na desktope i rozumne používať. Bežnému užívateľovi ale len ťažko ponúkne niečo, čo mu Windows nedá. A keď k tomu pripočítate problémy so spustením bežných aplikácií a problémy s ovládačmi (najmä u notebookov), nie je sa čomu diviť, že sa tu nepresadil.

Linux na desktope používajú najmä 2 druhy ľudí:

Sekretárka

Linux je pre firmy veľmi výhodný, pretože kupujú licencie po desiatkach kusov a veľmi na ňom ušetrí. Na akom systéme bude ich účtovné spracovávať dokumenty vo finále predsa vôbec nezáleží.

IT profesionál

Linux s obľubou používajú tí ajťáci, ktorí nepotrebujú aplikácie z Windows. Jedná sa najmä o webdesignerov (aj keď tu veľmi konkuruje MacOS, na ktorom si ten PhotoShop spustíte), systémových administrátorov a programátorov v jazykoch ako Java alebo PHP. Nájdeme tu tiež skupinu náročných užívateľov, ktorí si chcú operačný systém prispôsobiť presne podľa seba a ktoré Windows obmedzuje.

Obyčajných ľudí (tých medzi sekretárkou a profesionálom) s Linuxom na desktope moc nenájdete a bohužiaľ sú medzi nimi často fanatici, ktorí jeho používaním revoltujú proti spoločnosti a všade sa kvôli tomu hádajú, čo podľa môjho názoru Linuxu moc neprospieva.

Je možné, že sa situácia na desktopoch v budúcnosti zlepší, pretože sa veľa aplikácií presúva do cloudov a prehliadačov, čiže v podstate už nezáleží na akom operačnom systéme vám prehliadač beží. Prakticky nie sú výrobcovia moc ochotní vydávať linuxové ovládače a neočakávam masívne prestup na Linux už len preto, že pre bežného užívateľa naozaj neponúka nič prevratné okrem nulovej ceny, pričom Windows je ako softvér veľmi lacný.

Linux na serveri

Na serveroch je situácia úplne opačná. Windows je tu neohrabaný, problémový a drahý, zatiaľ čo Linux sa ľahko konfiguruje a nestojí vôbec nič. Niet divu, že na ňom beží 70% všetkých serverov, čo je obrovské číslo a iste si dokážete uvedomiť, aký veľký význam Linux v tejto oblasti má. Najčastejšie ho nájdeme v podobe tzv. LAMP serverov, čo je skratka z technológií Linux, Apache, MySQL a PHP. Táto štvorica technológií poháňa väčšinu internetu.

Prevádzkovanie webovej aplikácie na Linux servera je pomerne jednoduché, máte k dispozícii veľa webhostingov, frameworkov a podpory. Pre Windows je dobrých webhostingov málo a sú v porovnaní s rovnakou technológiou na Linuxe zbytočne drahé. Medzi malými a strednými weby Windows server prakticky nenájdeme. Čo sa týka veľkých webov, tak tam je pre Microsoft situácia oveľa lepšia, avšak otázkou je na koľko je použitie Windows len obchodné rozhodnutia manažmentu podniku, ktorý servery prevádzkuje.

Predsudky

Okolo Linuxu panuje veľa zbytočných nedorozumení, poďme si tie najzákladnejšie spomenúť.

Naozaj Linux vyvíja komunita ľudí z nadšenia a úplne zadarmo?

Linux je naozaj zložený len zo softvéru sa slobodnou licenciou. To, že je softvér slobodný, avšak vôbec neznamená, že ho vytvoril niekto zadarmo. Nadšenie v praxi rýchlo opadne a hoci tento princíp v nejakej miere funguje, výsledky by neboli nikdy tak dobré, aby Linux mohol reálne konkurovať Windows. Linux je masívne financovaný veľkými korporáciami, ktoré vďaka jeho používanie ušetrí obrovské peniaze za licencie. Niektorí vývojári Linuxu sú priamo platení, aby sa stíhali riešiť všetky požiadavky a systém rozumne vychádzal. Napr. za Ubuntu stojí firma Canonical Ltd., ktorá zamestnáva stovky ľudí po celom svete a poskytuje firmám s Linuxom komerčné podporu. V roku 2009 mala obrat 600 miliónov Sk.

Koľko ľudí Linux používa?

Na desktope okolo 1%, na serveroch 70%. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že Linux používajú všetky superpočítače (to sú tie naozaj rýchle napr. Na univerzitách) a beží na ňom tiež veľké množstvo mobilných telefónov a tabletov (80% podielu trhu), tam je však Linux veľmi upravený a obmedzený. Windows používa pre porovnanie na desktope okolo 90% užívateľov, na serveri okolo 30%, v telefónoch 3%.

Je Linux Lepšie ako Windows?

K tejto otázke budem veľmi stručný, pretože na ňu existuje prekvapivo jednoduchá odpoveď. Systémy Linux a Windows sú pomerne odlišné a záleží na tom, kto systém používa a na čo ho používa. Nikto vám nemôže povedať, že je jeden systém lepší ako druhý a ak vám to povie, tak by ste sa tým už vo vlastnom záujme nemali riadiť. Je to asi ako by ste sa pýtali, či je lepšie automobil alebo motocykel. Obaja vás dopraví z A do B, ale každý úplne iným spôsobom.

Buďte lepší

Na záver úvodného dielu by som rád povedal, že kvalitný človek si dokáže vziať zo všetkého to, čo sa mu páči, bez toho aby sa musel rozčuľovať nad vecami, ktoré sa mu nepáči. Preto rešpektujte rozhodnutie ostatných, ktorí používajú Windows na desktope alebo Linux na desktope alebo Windows na serveri alebo skrátka akúkoľvek kombináciu. Veď to neplatí len u operačných systémov. Odsudzovať celú rozvetvenú technológii je rovnako tak nešťastný nápad, ako odsúdiť celého človeka kvôli tomu, že vás rozčuľuje tým, že má divné vlasy alebo odsúdiť krajinu podľa toho, že vám nechutí ich kuchyne. Máme tu vedľa seba Windows a Linux, hlúpi ľudia sa budú hádať čo je tam a tam lepšie, tí naozaj chytrí využijú tie najlepšie vlastnosti z oboch systémov a dokážu veci, ktoré by inak nedokázali. Skúste byť lepší, zahoďte predsudky a poďte si s nami skúsiť niečo nové. Nabudúce si skúsime Live distribúciu Ubuntu a Linux si potom aj nainštalujeme.