9. diel - Companion objects v Kotlin
V predchádzajúcom cvičení, Riešené úlohy k 5.-8. lekciu OOP v Kotlin, sme si precvičili získané skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.
V minulej lekcii, Riešené úlohy k 5.-8. lekciu OOP v Kotlin , sme si v praxi vyskúšali dedičnosť a polymorfizmus. Dnes sa v tutoriálu budeme venovať pojmu statika. Až doteraz sme boli zvyknutí, že dáta (stav) nesie inštancie. Atribúty, ktoré sme definovali, teda patrili inštanciu a boli pre každú inštanciu jedinečné. OOP však umožňuje definovať atribúty a metódy na samotnej triede. Týmto prvkom hovoríme statické (niekedy triednej) a sú nezávislé na inštanciu.
POZOR! Dnešné lekcie vám ukáže statiku, teda postupy,
ktoré v podstate narušujú objektový model. OOP je obsahuje len pre
špeciálne prípady a všeobecne platí, že všetko ide napísať bez
statiky. Vždy musíme starostlivo zvážiť, či statiku
naozaj nutne potrebujeme. Všeobecne by som odporúčal statiku
vôbec nepoužívať, ak si nie ste úplne istí, čo robíte.
Podobne, ako globálne premenné je statika v objektovom programovaní niečo,
čo umožňuje písať zlý kód a porušovať dobré praktiky. Dnes si ju teda
skôr vysvetlíme, aby ste pochopili určité metódy a triedy v Kotlinu, ktoré
ju používajú. Znalosti použite s rozvahou, na svete bude menej zla.
Statické (triedny) atribúty
Ako statické môžeme označiť rôzne prvky. Začnime u atribútov. Ako som sa už v úvode spomenul, statické prvky patrí triede, nie inštanciu. Dáta v nich uložené teda môžeme čítať bez ohľadu na to, či nejaká inštancia existuje. V podstate môžeme povedať, že statické atribúty sú spoločné pre všetky inštancie triedy, ale nie je to presné, pretože s inštanciami naozaj vôbec nesúvisí.
Založme si nový projekt (názov napr. Statika
) a urobme si
jednoduchú triedu Uzivatel
:
class Uzivatel(private val jmeno: String, private val heslo: String) { private var prihlaseny = false fun prihlasSe(zadaneHeslo: String) { if (zadaneHeslo == heslo) prihlaseny = true else prihlaseny = false } }
Trieda je pomerne jednoduchá, reprezentuje používateľa nejakého
systému. Každá inštancia používateľa má svoje meno, heslo a tiež sa o
ňu vie, či je prihlásená alebo nie. Aby sa používateľ prihlásil, zavolá
sa na ňom metóda prihlasSe()
a v jej parametra sa odovzdá heslo,
ktoré človek za klávesnicou zadal. Metóda overí, či ide naozaj o tohto
používateľa a pokúsi sa ho prihlásiť. Vráti true
/
false
podľa toho, či prihlásenie prebehlo úspešne. V reáli by
sa Vaše heslo ešte tzv. Hashovalo, ale to tu vynecháme.
Keď sa používateľ registruje, systém mu napíše, akú minimálnu
dĺžku musí jeho heslo mať. Toto číslo by sme mali mať niekde uložené.
Vo chvíli, keď používateľa registrujeme, tak ešte nemáme k
dispozícii jeho inštanciu. Objekt nie je vytvorený a vytvoria sa až
po vyplnení formulára. Nemôžeme teda v triede Uzivatel
na tento
účel použiť verejný atribút minimalniDelkaHesla
. Samozrejme
by bolo veľmi prínosné, keby sme mali údaj o minimálnej dĺžke hesla
uložený v triede Uzivatel
, pretože k nemu logicky patrí. Údaj
uložíme do statického atribútu pomocou bloku
companion object:
class Uzivatel(private val jmeno: String, private val heslo: String) { private var prihlaseny: Boolean init { prihlaseny = false } // Zbytek implementace... companion object { val minimalniDelkaHesla = 6 } }
Teraz sa presuňme do Main.kt
a skúsme si atribút vypísať. K
atribútu teraz pristúpime priamo cez triedu:
{KOTLIN_OOP} fun main(args: Array<String>) { println(Uzivatel.minimalniDelkaHesla) } {/KOTLIN_OOP}
{KOTLIN_OOP} class Uzivatel(private val jmeno: String, private val heslo: String) { private var prihlaseny = false fun prihlasSe(zadaneHeslo: String) { if (zadaneHeslo == heslo) prihlaseny = true else prihlaseny = false } companion object { val minimalniDelkaHesla = 6 } } {/KOTLIN_OOP}
Ako už bolo povedané, Java môže používať kotlinovské
triedy. Ak by sme chceli z Javy používať statické premenné deklarované v
Kotlin, museli by sme v Kotlin najprv každú z nich označiť anotácií
@JvmStatic
, teda napísať nad ňou tento text. Pretože ale
píšeme kód iba pre Kotlin, tento fakt tu vynecháme.
Vidíme, že atribút naozaj patrí triede. Môžeme sa na neho pýtať v rôznych miestach programu bez toho, aby sme mali používateľa vytvoreného. Naopak na inštanciu užívateľa tento atribút nenájdeme:
// tento kód vyvolá chybu val u = Uzivatel("Tomáš Marný", "heslojeveslo") println(u.minimalniDelkaHesla)
IntelliJ zahlási chybu a kód sa nezkompiluje.
Číslovanie inštancií
Ako ďalšie praktické využitie statických atribútov sa ponúka
číslovanie používateľov. Budeme chcieť, aby mal každý užívateľ
pridelené unikátne identifikačné číslo. Bez znalosti statiky by sme si
museli strážiť zvonku každej vytvorenie užívateľa a počítať je. My si
však môžeme vytvoriť priamo na triede Uzivatel
privátne
statický atribút dalsiId
, kde bude vždy pripravené číslo pre
ďalšieho užívateľa. Prvý užívateľ bude mať id
1, druhý 2
a tak ďalej. Používateľovi teda pribudne nový atribút id
,
ktorý sa v konstruktoru nastaví podľa hodnoty dalsiId
. Poďme si
to vyskúšať:
class Uzivatel(private val jmeno: String, private val heslo: String) { private var prihlaseny: Boolean val id: Int init { prihlaseny = false id = dalsiId dalsiId++ } // Zbytek implementace... companion object { private var dalsiId = 1 val minimalniDelkaHesla = 6 } }
Trieda si sama ukladá, aké bude id ďalší jej inštancie. Toto id priradíme nové inštanciu v konstruktoru a zvýšime ho o 1, aby bolo pripravené pre ďalšiu inštanciu. Statické však nemusí byť len atribúty, možnosti sú oveľa väčšie.
Statickej metódy
Statické metódy sa volajú na triede. Ide najmä o pomocné
metódy, ktoré potrebujeme často používať a neoplatí sa nám
tvoriť inštanciu. Kotlín síce umožňuje vytvoriť aj len tzv. Funkciu,
ktorú nevoláme ani na inštanciu, ani na triede (takto používame napr.
Funkciu println()
), ale je oveľa výhodnejšie zoskupovať funkcie
na triedy, s ktorými súvisia. Tak nám ich bude IntelliJ aj oveľa lepšie
napovedať a budeme si môcť pomocou Ctrl + Space
vyvolať zoznam toho, čo všetko môžeme na danej triede volať.
Ukážme si opäť reálny príklad. Pri registrácii používateľa
potrebujeme poznať minimálnu dĺžku hesla ešte pred jeho vytvorením. Bolo
by tiež dobré, keby sme mohli pred jeho vytvorením aj heslo skontrolovať,
či má správnu dĺžku, neobsahuje diakritiku, je v ňom aspoň jedno číslo
a podobne. Na tento účel si vytvoríme pomocnú statickú
metódu zvalidujHeslo()
:
companion object { private var dalsiId = 1 val minimalniDelkaHesla = 6 fun zvalidujHeslo(heslo: String): Boolean { if (heslo.length >= minimalniDelkaHesla) return true else return false } }
Opäť si skúsime, že metódu môžeme na triede Uzivatel
zavolať:
{KOTLIN_OOP} {KOTLIN_MAIN_BLOCK} println(Uzivatel.zvalidujHeslo("heslojeveslo")) {/KOTLIN_MAIN_BLOCK} {/KOTLIN_OOP}
{KOTLIN_OOP} class Uzivatel(private val jmeno: String, private val heslo: String) { private var prihlaseny: Boolean val id: Int init { prihlaseny = false id = dalsiId dalsiId++ } fun prihlasSe(zadaneHeslo: String) { if (zadaneHeslo == heslo) prihlaseny = true else prihlaseny = false } companion object { private var dalsiId = 1 val minimalniDelkaHesla = 6 fun zvalidujHeslo(heslo: String): Boolean { if (heslo.length >= minimalniDelkaHesla) return true else return false } } } {/KOTLIN_OOP}
Pozor! Vďaka tomu, že metóda
zvalidujHeslo()
náleží triede, nemôžeme v nej pristupovať k
žiadnym inštančným atribútom. Tieto atribúty totiž neexistujú v
kontexte triedy, ale inštancie. Pýtať sa na jmeno
by v našej
metóde nemalo zmysel! Môžete si skúsiť, že to naozaj nejde.
Rovnaké funkčnosti pri validácii heslá samozrejme môžeme dosiahnuť aj
bez znalosti statiky. Vytvorili by sme si nejakú triedu, napr.
ValidatorUzivatelu
a do nej napísali tieto metódy. Museli by sme
potom vytvoriť jej inštanciu, aby sme metódy mohli volať. Bolo by to trochu
mätúce, pretože logika užívateľa by bola zbytočne rozdelená do dvoch
tried, keď môže byť za pomoci statiky pohromade.
U príklade sa statickým atribútom minimalniDelkaHesla
sme
neporušili zapuzdrenie, pretože sme nastavili atribút ako
val
.
A vyskúšame si ešte nakoniec naše statické vlastnosti. Metóda
main()
bude vyzerať takto:
{KOTLIN_OOP} {KOTLIN_MAIN_BLOCK} val u = Uzivatel("Tomáš Marný", "heslojeveslo") println("ID prvního uživatele: ${u.id}") val v = Uzivatel("Josef Nový", "csfd1fg") println("ID druhého uživatele: ${v.id}") println("Minimální délka hesla uživatele je: ${Uzivatel.minimalniDelkaHesla}") println("""Validnost hesla "heslo" je: ${Uzivatel.zvalidujHeslo("heslo")}""") {/KOTLIN_MAIN_BLOCK} {/KOTLIN_OOP}
{KOTLIN_OOP} class Uzivatel(private val jmeno: String, private val heslo: String) { private var prihlaseny: Boolean val id: Int init { prihlaseny = false id = dalsiId dalsiId++ } fun prihlasSe(zadaneHeslo: String) { if (zadaneHeslo == heslo) prihlaseny = true else prihlaseny = false } companion object { private var dalsiId = 1 val minimalniDelkaHesla = 6 fun zvalidujHeslo(heslo: String): Boolean { if (heslo.length >= minimalniDelkaHesla) return true else return false } } } {/KOTLIN_OOP}
A výstup bude:
ID prvního uživatele: 1 ID druhého uživatele: 2 Minimální délka hesla uživatele je: 6 Validnost hesla "heslo" je: false
Privátne konštruktor
Ak sa nám vyskytne trieda, ktorá obsahuje len pomocné
metódy alebo nemá zmysel od ňu tvoriť inštancie
(napr. Nikdy nebudeme mať 2 konzoly), hovoríme o ňu niekedy ako o statické
triede / objektu. Kotlín umožňuje priamo označiť triedu ako statickú
kľúčovým slovíčkom object
. Tento objekt potom
nemožno instanciovat (nemožno teda vytvoriť inštanciu také
triedy).
Poďme si vytvoriť testovací objekt A
, ktorý nepôjde
instanciovat. Kľúčovým slovom object
nahradíme slovo
class
:
object A { // Zde bychom mohli psát naše metody a atributy }
Poďme si skúsiť objekt A
inicializovať:
val a = A()
Dostaneme vyhubováno, keďže má instanciaci zakázanú. Objekt má všetky prvky statické a teda nedáva zmysel od neho tvoriť inštanciu, tá by nič neobsahovala.
Kotlín podporuje aj statický konštruktor, ktorý sa zavolá vo chvíli, keď je trieda zaregistrovaná. Vytvára sa rovnako ako konštruktor v triede, len bude v objekte.
object A { init { // Zde bychom měli náš statický konstruktor } // Zde bychom mohli psát naše metody a atributy }
Ak by sme takýto konštruktor chceli mať aj v štandardnej triede a pripraviť si v ňom statické premenné, je to taktiež možné:
class Trida { companion object { init { // Zde bychom měli náš statický konstruktor } // Zde bychom mohli psát naše metody a atributy } }
Statický register
Poďme si takú jednoduchú statickú triedu vytvoriť. Mohlo by sa jednať o triedu, ktorá obsahuje len pomocné metódy a atribúty. Ja som sa však rozhodol vytvoriť tzv. Statický register. Ukážeme si, ako je možné odovzdávať dôležité dáta medzi triedami, bez toho aby sme museli mať inštanciu.
Majme aplikáciu, povedzme nejakú väčšiu a rozsiahlejšie, napr. Diár. Aplikácia bude obsahovať prepínanie jazyka jej rozhrania, zvolenie používaných záložiek, zložky na ukladanie súborov, farebnej schémy a ešte treba či ju chceme spúšťať pri spustení operačného systému. Bude mať teda nejaká nastavenia, ku ktorým sa bude pristupovať z rôznych miest programu. Bez znalosti statiky by sme museli všetkým objektom (kalendári, úlohám, poznámkam ...) odovzdať v konstruktoru v akom jazyku pracujú, prípadne im dodať týmto spôsobom ďalšie nastavenia, ako prvý deň v týždni (nedeľa / pondelok) a podobne.
Jednou z možností, ako toto riešiť, je použiť na uloženie týchto nastavení objekt. Bude teda prístupná vo všetkých miestach programu a to aj bez vytvorenia inštancie. Obsahovať bude všetky potrebné nastavenia, ktorá si z nej budú objekty ľubovoľne brať. Mohla by vyzerať napr. Nejako takto:
object Nastaveni { val jazyk = "CZ" val barevneSchema = "cervene" val spustitPoStartu = true }
Skúsme si triedu teraz použiť, aj keď program diár nemáme. Vytvoríme
si len na ukážku triedu Kalendar
a skúsime si, že v nej máme
naozaj bez problému prístup k nastaveniu. Vložíme do nej metódu, ktorá
vráti všetky nastavenia:
class Kalendar { fun vratNastaveni(): String { return "Jazyk: ${Nastaveni.jazyk}\n" + "Barevné schéma: ${Nastaveni.barevneSchema}\n" + "Spustit po startu: ${Nastaveni.spustitPoStartu}" } }
Následne všetko vypíšeme do konzoly:
{KOTLIN_OOP} {KOTLIN_MAIN_BLOCK} val kalendar = Kalendar() println(kalendar.vratNastaveni()) {/KOTLIN_MAIN_BLOCK} {/KOTLIN_OOP}
{KOTLIN_OOP} object Nastaveni { val jazyk = "CZ" val barevneSchema = "cervene" val spustitPoStartu = true } {/KOTLIN_OOP}
{KOTLIN_OOP} class Kalendar { fun vratNastaveni(): String { return "Jazyk: ${Nastaveni.jazyk}\n" + "Barevné schéma: ${Nastaveni.barevneSchema}\n" + "Spustit po startu: ${Nastaveni.spustitPoStartu}" } } {/KOTLIN_OOP}
výstup:
Jazyk: CZ Barevné schéma: cervene Spustit po startu: true
Vidíme, že inštancia kalendára má naozaj bez problému prístup ku všetkým nastavením programu.
Opäť pozor, tento kód možno nesprávne použiť na odovzdávanie nezapouzdřených dát a používa sa len v špecifických situáciách. Väčšina odovzdávanie dát do inštancie prebieha pomocou parametra v konstruktoru, nie cez statiku.
Statika sa veľmi často vyskytuje v návrhových vzoroch, o ktorých sme sa tu už bavili. Sú to postupy, ktoré dovádza objektovo orientované programovanie k dokonalosti ao ktorých sa tu určite ešte zmienime. Pre dnešok je toho však už dosť V budúcej lekcii, Riešené úlohy k 9. lekcii OOP v Kotlin , sa pozrieme na vlastnosti v Kotlinu.
V nasledujúcom cvičení, Riešené úlohy k 9. lekcii OOP v Kotlin, si precvičíme nadobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.
Mal si s čímkoľvek problém? Stiahni si vzorovú aplikáciu nižšie a porovnaj ju so svojím projektom, chybu tak ľahko nájdeš.
Stiahnuť
Stiahnutím nasledujúceho súboru súhlasíš s licenčnými podmienkami
Stiahnuté 19x (54.73 kB)
Aplikácia je vrátane zdrojových kódov v jazyku Kotlin