10. diel - Interakčný dizajn v UX

V predchádzajúcom kvíze, Kvíz - História odboru UX, sme si overili nadobudnuté skúsenosti z predchádzajúcich lekcií.

V tejto lekcii sa zameriame na interakčný design. Je to odbor, ktorý sa zaoberá designovaním ideálnej formy komunikácie používateľa s technológiou.

Interakčný design

Interakčný dizajn (niekedy nazývaný aj ako interaktívny) sa zameriava na vzájomnú komunikáciu používateľa a produktu. Pomáha nám prispôsobovať digitálne objekty na mieru potrieb užívateľa. Myšlienka obojstrannej interakcie je tu veľmi dôležitá. Musíme totiž vedieť, ako dobre komunikovať s technológiou, aby nám rozumela a my rozumeli jej. Je nevyhnutné zmapovať nielen správanie samotného užívateľa ale aj to, ako sa daný produkt chová pri spätnej väzbe smerom k užívateľovi. Za ideálne zvládnutý interakčný dizajn sa považuje taká forma komunikácie, ktorá je prirodzená a podobná ľudskej komunikácii. Produkt je ale v interakčnom dizajne až vec druhotná, primárna je práve akcia oboch strán.

Vymedzenie interakčného dizajnu

Interakčný dizajn je špeciálny odbor, ktorý zasahuje do ďalších oblastí, ktoré sa venujú tvorbe webových stránok a aplikácií so zameraním na koncového užívateľa. Preto treba vedieť, kam presne patrí a čoho sa dotýka. Niekedy je zamieňaný s podstatou odboru UX, inokedy je braný zase ako súčasť informačnej architektúry.

Rozdiel medzi UX a interakčným designom je hlavne v spôsobe, ako premýšľame o interakcii medzi užívateľom a produktom. Interakčný dizajn sa venuje čisto momentu interaktívneho zážitku, zatiaľ čo UX tento bod považuje za jeden moment v zložitej ceste za dokonalým užívateľským zážitkom. Interakčný dizajn je teda podmnožinou odboru UX.

Rozdiel medzi informačnou architektúrou a interakčným dizajnom je ten, že v interakčnom dizajne ide práve o tú interakciu – vzájomnú komunikáciu oboch strán, zatiaľ čo informačná architektúra je skôr monológom. Informačná architektúra vytvára poriadok a systematickosť preto, aby používateľ našiel potrebné informácie. Nezaoberá sa však toľko momentom interakcie. Ide teda o dve rozdielne veci v obore UX.

Základy interakčného dizajnu

Základnými prvkami interakčného designu sú:

• Pohyb – interakcia je chápaná ako typ pohybu. Ak hovoríme, rozhýbame ústa. Pokiaľ píšeme, hýbe sa ruka. Náš pohyb teda spúšťa určitú akciu, a to aj v interakcii s technológiou – napríklad keď klikneme myšou na tlačidlo, či potvrdíme odoslanie klávesom enter, tak týmto krokom získame od technológie spätnú väzbu (otvorí sa nám ďalšia webová stránka, naša správa sa zobrazí v chate ,…).
• Priestor - všetko čo robíme, sa deje v určitom priestore, či už v bežnom živote na fyzickej úrovni, tak aj vo virtuálnom priestore. Priestor dáva našim akciám rámec aj celkový kontext.
• Čas - všetky interakcie prebiehajú v čase, či už sa jedná o časové úseky sekúnd, ako je napríklad kliknutie, tak aj dlhoročné úseky, ako napríklad on-line archivované dáta. Interakčný dizajnér by mal mať veľmi dobrý cit pre čas a dobu trvania jednotlivých akcií a podľa toho tieto akcie navrhovať.
• Vzhľad - to ako niečo vyzerá, je nám nápovedou, ako by sa daný objekt mohol správať aj ako by sme s ním mali interagovať. Vieme napríklad, že krížik v rohu obrazovky nám umožňuje obrazovku zavrieť, rovnako ako poznáme správanie hypertextového odkazu, ktorý nás po kliknutí presmeruje na danú stránku.
• Zvuk – aj zvuková stopa nám pomáha v interakcii s technológiami. Väčšinou zvukovú interakciu poznáme vo forme rôznych notifikácií.

Dimenzie interakčného designu

Autori Gillian Crampton Smith a Kevin Silver pomenovali hlavné dimenzie jazyka interakčného designu. Sú to tieto:

• 1D – text a slovo, ktoré umožňuje interakcie medzi užívateľom a produktom.
• 2D – vizuálna reprezentácia, ktorou sú ikony, ale aj typografia a rôzne diagramy a ďalšie grafické prvky, ktoré dovoľujú užívateľovi nejakú interakciu.
• 3D – priestor a objekty, s ktorými užívateľ prichádza do kontaktu.
• 4D – čas, v ktorom užívateľ interaguje či obsah, ktorý sa v čase mení (video, zvuk,…).
• 5D – správanie, ktoré je spúšťačom nejakej akcie či reakcie a ďalšieho jednania.

Cieľ interakčného dizajnu

Cieľom interakčného dizajnu je vytvoriť ideálny systém pre komunikáciu technológie a človeka tak, aby táto interakcia prebiehala rovnako prirodzene ako komunikácia dvoch ľudí medzi sebou. Interakčný dizajn by mal viesť k uľahčeniu života ľuďom, ktorí používajú dané produkty. Preto by jednou z úvodných otázok malo byť – pre koho produkt designujeme a aký bude jeho cieľ. Ide teda o silne užívateľsky orientovaný odbor, kde záujmy užívateľa sú nadradené technickému riešeniu.

Čo je prácou interakčného dizajnéra

Interakčný dizajnér pracuje na tvorbe ideálneho systému komunikácie s technológiami. Jeho kľúčovou vlastnosťou je rozumieť jazyku technológií a tento jazyk vedieť ideálne preložiť pre koncového príjemcu z radov ľudí. Ide mu o zefektívnenie výmeny informácií. Musí tiež dobre rozumieť sekvenciám akcie a reakcie a toto správanie dobre predpovedať a navrhovať ideálne varianty riešenia rôznych stavov. Dôležité je, aby tiež zaistil, že používateľ porozumie, kde av akom stave sa technológia nachádza. Podobne ako človek spozná pomocou reči tela a ďalšieho správania, ako sa druhý asi môže cítiť. Interakčný dizajnér musí vedieť dobre plánovať aj workflow, teda vedieť zároveň poskytovať riešenia na rôzne úlohy, ktorými môže byť hľadanie, výber aj kúpa tovaru. V neposlednom rade je tiež opravárom závad či nedorozumení, ktorým by ale ideálne mal predchádzať svojou prácou.

Metódy interakčného dizajnu

Interakčný design pozná rôzne metódy, ktoré môže dizajnér pri svojej práci použiť. Jednu z nich, ktorú využije aj interakčný dizajnér pri svojej práci, sme si už detailne rozobrali v lekcii Čo to sú persony a ako si ich vytvoriť v UX. Ďalšia metóda má v hľadáčiku hlavne ciele užívateľov.

Dizajn orientovaný na ciele

Dizajn orientovaný na ciele (z anglického goal-oriented design alebo goal-oriented design) čerpá zo skúsenosti užívateľa, ktorý je s produktom spokojný. V tejto metóde je pre nás kľúčové:

• Pochopiť potreby, túžby a motivácia používateľa aj jeho životný štýl.
• Rozumieť odboru z technického i obchodného hľadiska, vrátane príležitostí i rizík.
• Využiť znalosti pri pláne vývoja produktu s dôrazom na praktickosť a použiteľnosť, ale aj technickú uskutočniteľnosť.

V tejto lekcii sme si ukázali, aká je dôležitá každá súčasť celkového konceptu UX a že je nutné sa zamýšľať vo svojej práci na samotné momenty interakcie správania. Často sa stáva, že pri vývoji produktu sa dáva dôraz na technické dispozície či obchodné ciele a dizajn orientovaný na užívateľa, nieto ešte interakčný dizajn, sa buď nerieši vôbec, alebo až v pozadí. Je ale nutné metódy interakčného dizajnu brať do úvahy, pretože práve tie sú potom často rozhodujúce pri plnení cieľov daného projektu, obchodnej účinnosti a ďalšej celkovej spokojnosti zo strán koncových užívateľov.

V nasledujúcej lekcii, Informačná architektúra v UX , si vysvetlíme, čo je informačná architektúra, ako ju vytvoriť, zaznamenať a otestovať.