4. diel - Úvod do fotenie portrétov

Vítam vás u prvého dielu série Fotenie portrétov. Na začiatok si povieme čo je to portrét, ako ho delíme a čo budeme potrebovať na jeho vytvorenie.

Čo je to vlastne ten portrét?

Portrét je vyobrazenie človeka prípadne zvieraťa. Už od pradávna sa zachytávali rôzne osobnosti - či už spoločensky významné alebo obyčajní ľudia, preto má portrétovanie dlhú a bohatú históriu.

Najväčší rozmach zažil maliarsky portrét v období renesancie a baroka. Už v tejto dobe sa začali používať techniky: šerosvitu (striedanie osvetlených a tmavých (tienistých) miest) alebo tzv. Rembrandtova technika: nasvietenie jednej polovičky tváre a Ponechanie druhé v tieni, ďalším príkladom je kompozičný technika, pri ktorej sa všetkými možnými spôsobmi, ako napr. líniami, svetlom alebo pohľady ostatných na obrazu, smeruje pozornosť k hlavnému motívu (napr. k ústrednej postave na obrazu). Tieto techniky sa dodnes hojne používajú.

Rembrandt van Rijn: Nočná hliadka - tu je použitá technika šerosvitu .<>
Diego Velázquez: Klaňanie Troch kráľov - Na tomto obrazu sa všetky osoby pozerajú na malého Ježiška a teda privádzajú k nemu pozornosť a oko pozorovateľa.

Delenie portrétov

Portréty sa dajú deliť podľa hŕbu kritérií. Ak boli urobené za pomocou prírodného svetla alebo pomocou umelého. Ak boli fotené vonku v prírode alebo vo vnútorných priestoroch, prípadne v ateliéri. Ak sa jedná o portrét viac ľudí alebo jedného človeka - a takto by som mohol pokračovať ďalej a ďalej ...

Podľa môjho názoru nie je až tak dôležité vedieť, aké druhy portrét má. Dôležité je vedieť, čo urobilo daný portrét takým, aký je. Vedieť rozobrať aké svetlo, kompozície, techniky atď. Boli použité. Vziať si z nich inšpiráciu a prípadne ich skúsiť preniesť do vlastnej tvorby.

Na tejto fotke môžeme vidieť, že svetlo prichádza z ľavého horného horu. Tým pádom osvetľuje ľavú časť tváre. To portrétu dodáva istý nádych dramatickosti. Kompozične sa nejedná o nič zložité. Model je presne na prostriedku. Tento portrét je založený hlavne na pohľadu a výrazu fotografovaného. Takto vyzerá základné rozobratie portrétov - pomerne jednoduché že? Nie je dôvod robiť z toho nejakú vedu. Hlavné je všímání si detailov.

V najbližších dieloch sa pozrieme na jednotlivé aspekty, aby sme na konci kurzu mohli bezpečne povedať, že vieme rozobrať základné prvky portrétu, ktorý máme pred sebou.

Technika na portréty

Teraz už vieme, čo je to portrét. Povedali sme si niečo o jeho histórii a ako sa delia, ale čo budeme potrebovať na jeho vytvorenie dnes? Postačí nám lacnejšie zrkadlovka okolo 12 000Kč s APS-C snímačom. Na značke až toľko nezáleží, v tejto cenovej kategórii majú všetky zrkadlovky veľmi podobné funkcie. Hlavné je, aby na foťáku išli nastaviť funkcie ako clona, expozičný čas a ISO a aby mal možnosť výmeny objektívu. To do úplného začiatku bude bohato stačiť.

A teraz príde to dôležité. Objektív! Na portréty sa do začiatku najviac hodí objektívy okolo 50mm. Prečo práve tieto? Objektívy s dlhšou alebo ak veľkou ohniskovou vzdialenosťou na fotke neskresľujú a nedeformujú tvár. Ak budeme disponovať týmito objektívmi a budeme chcieť napr. Odfotiť len tvár, budeme musieť stáť od fotografovaného 1-2m (objektív nám nedovolí ísť bližšie, pretože ľahko približuje a tvár by sa nám na fotku nevošiel), čo zabráni deformácii a na výslednej fotke bude tvár tak, ako má byť.

Keď by sme ale chceli opäť odfotiť iba tvár s širokouhlým objektívom (objektív s krátkou ohniskovou vzdialenosťou) napr. 18mm, museli by sme ísť bližšie, približne na vzdialenosť cca. 40cm. To by spôsobilo úplnú deformáciu tváre. A aj človek neznalý fotografie by spoznal, že je na tej fotke niečo zle.

Objektívy s veľkou ohniskovou vzdialenosťou, alebo ak teleobjektívy, zvyčajne ponúkajú veľmi dobrú svetelnosť (f/1,8 a menej), čo v praxi znamená, že sa dajú používať aj v horších svetelných podmienkach - v tme, v uzavretých priestoroch, kam nepreniká príliš svetlá atď. Ďalšou výhodou objektívov s dobrou svetelnosťou je možnosť úplného rozostrenie pozadia. Tejto techniky rozostřování sa využíva napr. Ak chceme tzv. Odpichnúť objekt od pozadia alebo máme rušivé pozadie a nechceme, aby na fotke vyčnievalo. Využitie objektívov s veľkou ohniskovou vzdialenosťou je naozaj nespočetné množstvo.

Po nejakej dobe fotenie portrétov a po nejakých tých skúsenostiach s nimi stojí za vyskúšanie širokouhlé objektívy (napr. 16mm.). Je to síce proti pravidlám, ktoré som napísal vyššie, ale vo fotografii nie je vždy najlepšie bezhlavo nasledovať pravidlá. Mali by ste ich poznať, ale určite nie je dôvod sa nimi doslovne riadiť.

Predsa len je lepšie občas skúsiť niečo nové a vyjsť z komfortnej zóny, než sa len riadiť pravidlami a nič nové neskúsiť. S širokým objektívom je možné fotiť napr. Z podhľadu a cielene nechať deformovať tvár či postavu alebo zahrnúť do nášho portrétu aj kúsok pozadie za foteným modelom. Možností je nespočetné množstvo. Ak sa do tohto experimentovania pustíte, prajem vám veľa zdaru a hlavne veľa zábavy a nových skúseností.

To je pre dnešné, úvodné lekciu všetko. Na záver by som rád, aby celú sériu o portrétový fotenie, kde preberieme mnoho ďalších dôležitých aspektov. V budúcom diele, Komunikácia s modelkou, pózovanie a svetlo , sa môžete tešiť na pózovanie, komunikáciu s modelom a náuku o svetle.