5. diel - Komunikácia s modelkou, pózovanie a svetlo

V minulom diele, Úvod do fotenie portrétov , sme si povedali niečo o histórii portrétov a potrebné technike. Teda o fotoaparáte a portrétnych objektívoch. Dnes si niečo povieme o samotnom fotení.

Na začiatok by som rád povedal, že komunikácia patrí medzi najdôležitejšie prvky v portrétnom fotenie. Závisí na nej kvalita fotiek a vaša budúcnosť ako portrétneho fotografa.

Príprava pred fotením

Dôležitá je aj príprava ešte pred samotným fotením. Medzi nej patrí rutinné veci, ako je: vyčistiť objektívy, nabiť baterku, nastaviť foťák, pripraviť SD karty ... Nie je nič horšie, ako keď sa vám po 10 minútach fotení vybije baterka a vám nezostáva nič iné, než ísť domov. Kvôli týmto neočakávaným prípadom pri sebe vždy nosím náhradnú baterku a 2 SD karty, ak ma čaká naozaj dôležité fotenie, beriem so sebou aj druhý foťák a jeden objektív naviac.

Dobré je tiež povedať si v akom štýle chceme fotiť - či chceme čiernobiele alebo farebné fotky. Ak chceme, aby z fotiek išla pozitívne alebo negatívne energie. Celkovo si povedať svojou predstavu. K tomuto účelu najlepšie slúži Pinterest. Nie je od veci si nejaké fotky stiahnuť do mobilu. Neskôr môžu uľahčiť prácu, ak bude modelka ,, poleno "a nebude chápať ani najjednoduchšie povely, nie je nič ľahšie, než jej na telefóne pózu ukázať. Aj pokročilé modelky občas potrebujú trochu načrtnúť, čo sa od nich chce, takže sa nebojte občas niečo ukázať, keď je to potrebné.

Prvé stretnutie

Na prvom stretnutí s modelom, vaším kamarátom alebo klientom, by ste mali pôsobiť sebavedome. Nikto nechce fotiť s človekom, čo si ešte pred fotením myslí, že z fotenia nebude jediná dobrá fotka. Dôležité je tiež prísť načas (ukazuje to vašej profesionalitu) a to najlepšie s foťákom na ramene - aby si naň modelka zvykla. Je to z dôvodu, že až príde na fotenie, nebude mať takú trému. Dobré je tiež nezačínať fotiť okamžite po stretnutí. Ideálne je počkať treba 10-15 minút a medzitým s modelom prehodiť pár slov. Tieto informácie sa vám môžu zdať ako úplne banálne, ale vedzte, že v rámci fotenie je prvý dojem a navodenie správnej atmosféry jedným z najdôležitejších aspektov vôbec. Následne potom už teda stačí dôjsť na prvú lokáciu a môžeme začať s pózovaním.

Pózovanie

Na začiatok je dobré sa pustiť do jednoduchých póz. Model nebude musieť myslieť na moc vecí a zvykne si na foťák. Potom môžeme z jednoduchej pózy vytvoriť zložitejšie kombinácie, ktoré rozhodne stojí zato. Ale pozor, Nedotýkať sa! Väčšine ľuďom je to nepríjemné. Občas je jednoduchšie ísť za modelom a dať mu ruku presne tak, ako chcete, ale nie každému to bude vyhovovať. Takže na to pozor.

Ja sám začínam s obyčajnou pózou, kedy modelku postavím. Modelka by mala stáť vždy rovno a nehrbiť sa (pokiaľ teda nemám iný zámer a hrbenia mám v pláne), potom vyriešim, kam dať ruky. Kam s rukami je snáď najväčší problém všetkých portrétnych fotografov. Problém sa dá riešiť nasledujúcimi spôsobmi:

Ruky môžu priviesť pozornosť napríklad k tvári:

Ako ďalšie riešenie by sa dalo uviesť obyčajné podopretie brady, daní rúk do vreciek a podobne.

Dynamické pózy

Rád by som sa zmienil o dynamických pózach, na ktorých nie je v podstate nemá čo pokaziť. Modelku uvedieme do pohybu a na nás potom je ten pohyb zachytiť. Môže to vyzerať asi takto:

Pohyb celkovo vyzerá na fotkách dobre, pokiaľ je však prirodzený. Chôdza, hádzanie vlasy atď. Vyzerá moc dobre a aj pre neskúsenú modelku to nie je ťažké. Modelka urobí párkrát daný pohyb a na nás už potom zostane pohrať sa s uhlami, kompozíciou a stlačiť spúšť.

Komunikácie pri fotení

Ako modelka, tak fotograf by sa pri fotení mali cítiť dobre, preto je pri fotení dôležité hovoriť, hovoriť, hovoriť. Ak budeme fotiť o tichu, bude to pre obe strany veľa nepríjemné a modelka s nami nabudúce nebude chcieť spolupracovať.

Ďalšia kameň úrazu je fotenie s nešikovnou modelkou / kamarátkou. Môže sa totiž stať, že vôbec nechápe, čo po nej chceme, robí presný opak našich požiadaviek atď. Aj také veci sa stávajú. Najdôležitejšie je zachovať pokojnú hlavu a trochu všetko zjednodušiť. Ako zjednodušiť? No tak napr. Modelka sa stále pozerá iným smerom, než chceme. V tom prípade nie je nič jednoduchšie ako zdvihnúť ruku a ukázať jej, kam sa má pozerať. Ďalšia z častých problémov je, že modelka nezvládne príliš pokynov naraz, preto je dôležité dávať pokynov málo - najlepšie jednoduchého charakteru. Udáva sa, že by sa mal zadať maximálne 1 pokyn, aby modelka pochopila, čo presne má urobiť a vykonala to bez najmenších problémov.

Svetlo

Na koniec by som chcel povedať niečo o svetle. Len o svetle by sa dalo napísať niekoľko článkov. Pokúsim sa to teda zhrnúť stručne. Hovorí sa, že najlepší čas, kedy ísť fotiť, je tzv. Zlatá hodinka (v skutočnosti sú to skôr dve) a mne nezostáva nič iné ako súhlasiť.

Zlatá hodinka je udávaná ako prvý a posledný hodina slnečného svitu. Prečo je najlepšia fotiť práve v túto dobu? Svetlo v sebe má určitú jemnosť, nerobí tmavé, škaredé tiene, ale pekné, jemné a dlhé tiene, pekne vykresľuje, a keď sa niekto pozrie do slnka, nešilhá. Nesmieme tiež zabudnúť sfarbenie farieb do teplých odtieňov.

Sú tri hlavné spôsoby, ako pri zlaté hodinke fotiť:

Priame osvietenie

Prvý príklad už je taká zažitá klasika. Svetlo ožaruje tvár spredu. Celú tvár máme pekne nasvietený v teplých farbách. Modelka nebude škúliť, pretože slnko je nízko a neoslepuje jej.

Zadné osvietenie

Druhý je ožiarenie zozadu. Modelku posadíme / postavíme tak, aby zakrývala slnko alebo aby ju slnko dopadalo zozadu na hlavu. Týmto krokom dosiahneme krásneho osvetlenia vlasov a sama modelka bude na fotke výrazná. Ja osobne túto techniku využívam najviac.

Slnka ako súčasť fotografie

Posledný spôsob je zahrnutie slnko do fotky. Ja osobne túto techniku vôbec nepoužívam, pretože si myslím, že sa na portréty nehodí.

Fotenie cez deň

Občas sa stane, že si dennú dobu, kedy budeme fotiť, vybrať nemôžeme a neostáva nám nič iné, než fotiť za ostrého slnka. Avšak aj v takýchto podmienkach sa dajú urobiť kvalitné plnohodnotné fotky. V takejto chvíli máme dve možnosti. Ísť s modelkou do tieňa a zabudnúť na to, že nejaké slnko existuje. Na tejto technike nie je čo pokaziť, pretože sa zbavíme ťažkého, tvrdého svetla a nemusíme premýšľať, čo s ním. Túto techniku bez problému zvládne aj amatér.

Druhá, trochu zložitejšie metóda, je využitie ostrého slnka v náš prospech. Slnko sa dá využiť mnohými spôsobmi. Jedným z nich je použitie textúr, ktoré slnko vytvára:

Ďalší spôsob môže byť zahrnutie ruky do fotky. Ruka je natiahnutá proti slnku aby tienili a slnko neoslepovalo modelku. Na tvári sa objaví pekný tieň pochádzajúci od tieniaci ruky. Takýchto spôsobov je veľa, preto nie je nič lepšie, než pustiť uzdu fantázii a začať skúšať nové veci.

V budúcom diele, Atmosféra , si povieme niečo o atmosfére fotografie. Tou je myslená napríklad lokácie, oblečenie modelky, farebnosť fotografie a veľa ďalšieho.