3. diel - Kreatívne fotografovanie - Napätie a opovrhnutie

V minulom diele, Kreatívne fotografovanie - Minimalizmus, skúsenosti a poriadok , sme sa pozreli na fotografický minimalizmus, poriadok a kompozíciu, a preto dnes nadviažeme ďalšími dvoma témami, ktoré môžu vašej kreativitu doslova nakopnúť.

Bude to vytváranie napätia a fotografovanie opovrhovaného. Dve pomerne netradičné témy, preto sa dnes máte rozhodne na čo tešiť.

Napätie a opovrhnutie? Čo to znamená, čo to je? Nie je to nič iné, než ďalšie 2 cesty, ktoré vám pomôžu v rozvoji kreativity. Preto sa ničoho neľakajte a pokojne pokračujte v čítaní článku, v ktorom vám všetko objasním.

Napätie

Napätie (tension) je jeden z tých najzásadnejších prvkov fotografie, ktorý sprevádza tvorbu nejedného fotografa. Napätie si ale každý predstaví inak, má totiž veľa podôb, ktoré by ste možno ani nečakali. Poďme si napätie len ľahko kategorizovať pre vaše lepšie pochopenie

Strach

Nielen napätie, ale aj strach si každý predstaví úplne inak. Niekto si predstaví pavúky, niekto hady, niekto plavecký bazén a niekto zase injekčnú striekačku. Každý sa niečoho bojí! Avšak určité strachy sú všeobecne známe, a preto ich vytváranie nie je až tak náročné.

V scéne, v ktorej sa nachádza pavúky, ktorí napríklad vyliezajú zo starej postele, či had, ktorý sa plazí z akvária, je na prvý pohľad zrejmé, čo ste chceli v divákoch vyvolať a zanechať. Totiž aj pre človeka, ktorý sa hadov nebojí, nie je príjemné pomyslenie, že by nejaký had mohol utiecť preč z akvária.

Pri vyvolávanie strachu je zásadný vyslať jasnú a ľahko čitateľnú správu. Z vašej fotografie musí byť jasné, čo sa snažíte vyjadriť. Divák pred sebou teda uvidia vašu fotografiu, zanalyzuje ju a začne si onú scénu predstavovať. To sa stane, ak je vaša fotografie dostatočné dobrá, aby diváka upútala aspoň na predstavy. Ak je ešte lepšie, vyvolá emócie, na ktoré sa ťažko zabúda.

Na fotografii je jasne vidieť opustený náhrobný kameň z akéhosi strašidelného opusteného miesta. Fotografie vysiela jasnú správu au väčšiny pozorovateľov i jasné emócie. Mne osobne taká fotografie vyvoláva mráz na chrbte.

Temno

Temnota, pomerne nekonkrétne pojem. Temno si rovnako ako strach či napätia každý predstaví inak, možno by sa dokonca dalo povedať, že temnota je zo všetkých tých pojmov najmenej konkrétne. Aká je teda podstata fotiť niečo tak nepřímočarého? Veď predsa väčšina ľudí chce mať všetko pod kontrolou, vedieť o všetkom všetko a nič neponechať náhode. Avšak keď ide o zábavu, o niečo, čo sa netýka ich životov, všetko sa zmení. Toľko ľudí miluje detektívky a strašidelné filmy, v ktorých sú ponechaní nevedomosti v holé podobe a samotné rozuzlenie sa dozvie až na konci filmu či knihy.

My sa zameriame na prvú časť každej detektívov či strašidelného filmu. Na nevedomosť! Totiž podstatou fotografie nemusí byť vždy ukázať úplne všetko. Občas stačí len naznačiť, len zľahka poodkryť, avšak dosť na to, aby divák pochopil, čo chceme vyjadriť. A nie je lepšieho prostriedku, než temnoty, do ktorej sa schová takmer všetko. Osobne by som vám odporučil premýšľať o temnote ako o pomocníkovi, ktorý môže vytvoriť efekt niečoho oveľa väčšieho. Hra s temnotou je v podstate taká hra svetla a tmy! Na svetlo sa dá umiestniť predmety, ktoré chcete divákovu poodkryť a do tmy všetko ostatné. Kľúčom k vydarené fotografie je vytvoriť v divákovi nevedomosť a použiť temnotu.

Ďalšia hra s temnom môže byť v podobe naozaj temnej atmosféry a ešte temnejší myšlienky, ktorá bude z fotografie priamo vyžarovať. Temno si každý fotograf vykladá inak, a preto sa neobmedzujte len na mojej interpretácii. Hľadajte svoje vlastné vysvetlenie a svoje vlastné pohľady na termíny, ktoré dnes vysvetľujem.

Škrípanie zubov

Áno, aj fotografie, z ktorých sa vám chce škrípať zubami, je možné odfotiť. Možno sa teraz pýtate, prečo vlastne vytvárať fotografie, z ktorých idú negatívne emócie, ako je strach, napätie alebo dokonca nutkanie začať škrípať zubami. Fotografie nemusí byť naplnená len pozitívnymi emóciami, spomeňte na fotografiu umierajúceho dieťaťa a supa v pozadí, ktoré čaká na svoju obeť, od fotografa Kevina Cartera.

1993 Photo by Kevin Carter

Fotografia je síce jedna z najkontroverznej­ších fotografií sveta, avšak veľa ľudí donútila premýšľať. Donútila je vidieť, čo vidieť nechceli a predovšetkým sa dokázala zapísať do pamäti ako žiadna iná fotka. To je však naozaj jeden z tých najradikálnejších prístupov.

Efekt "škrípanie zubov" môžeme urobiť aj niečím úplne obyčajným. Môže to byť fotografie hozeného lopty, zachytená tesne predtým, než spadne do vody, alebo padajú domček z kariet, či padajúce vajíčko. Kreativite sa rozhodne medze nekladú, a ak sa vám fotografie podarí, môžem vám zaručiť, že na nej len tak niekto nezabudne. Snímky, ktoré som spomenul a im podobné, v nás skoro vždy vyvolajú emócie. A ako už vieme, emócie sú presne to, čo vyvolávať chceme!

Opovrhovanej

Opovrhovanej? Čo to znamená? Všetci to poznáme, sú určité témy, druhy práce či dokonca ľudia, ktorými opovrhujeme. Vyhrnuté nad nimi nos a snažíme sa im vyhýbať, čo to len ide. Prečo ale nezvoliť úplne odlišný prístup. Prečo ony opovrhovanej kostlivca v skriniach nezačať naopak vyhľadávať.

Možno vás presvedčím nasledujúcim príkladom. Predstavte si osobu, ktorú ľudia opovrhujú, vyhýbajú sa jej a nemajú jej vôbec v láske. Nejaké nápady? Možno ste uhádli, je to bezdomovec. Keď sa povie bezdomovec, ľudia si vybaví zapáchajúceho, neupraveného muža, ktorý je neoholený a neučesaný. Áno, je to stereotyp! Ale poväčšinou je z veľkej časti naplnený. Prečo vám taký príklad ale vôbec hovorím.

Príklad z praxe

Všetci si sme s najväčšou pravdepodobnosťou vedomí vzostupu pouličný fotografie. Nie všetci si však uvedomujeme, že kľúč k vzostupu hneď niekoľkých fotografov, boli portréty ľudí bez domova. Dobrým príkladom takéhoto fotografa je Lee Jeffries. Lee Jeffries je pouličný fotograf, ktorý sa pred niekoľkými rokmi dostal do situácie, v ktorej fotil bezdomovkyni bez jej vedomia (čo nie je nič až tak neobvyklého vo street fotografie), avšak ona si ho všimla a začala kričať. Ľudia okolo sa začali otáčať a pozerať sa na Leeho. Pred Leom sa nachádzala dve východiská. Prvou možnosťou bolo zmiznúť čo najrýchlejšie to pôjde a vyhnúť sa ďalším chvíľkam poníženie, a alebo druhá vydať sa za ženou, upokojiť jej a pohovoriť si s ňou.

Lee si vybral druhú možnosť a len vďaka tomu prežil rozhovor, ktorý mu zmenil život a dalo by si povedať aj naštartoval kariéru. Lee Jeffries sa po rozhovore začal zameriavať na portréty bezdomovcov, a na rozprávanie ich príbehov skrz fotografiu. Dokonca s bezdomovcami aj nejaký čas žil. Musel to teda byť naozaj hlboký zážitok.

Ako sám Lee hovorí o jeho fotografiách: "Nejedná sa o dokument života bezdomovcov. Je to oveľa viac než to. Je to metafyzické svedectvo o ľudskosti, viere a duchovnosti". Jeho výrok je naozaj pravdivý a úprimný, ako môžete vidieť na ktorejkoľvek jeho fotografiu.

Lee je jednoduchým príkladom, ktorý má poslúžiť ako vzor. Mimo bezdomovcov opovrhujeme aj nespočetným množstvom ďalších vecí, a preto je táto téma naozaj rozsiahle a len čaká, až sa ho ujme šikovný fotograf. Na čo teda čakať, zamyslite sa a nájdite tému, pred ktorým ostatní ľudia alebo aj fotografi zatvárajú oči.

To je pre dnešné lekciu už všetko.

V budúcom diele, Kreatívne fotografovanie - Postprodukcia, svetlo a technika , sa pozrieme na význam fotografickej techniky, rozoberieme teóriu svetla a jeho použitia, variabilitu a na samotný koniec sa pozrieme na postprodukcii, ktorá ku kreativite neodmysliteľne patrí. Opäť sa teda môžete tešiť na jedno netradičné témy, ktoré bude doplnené o dve úplnej klasiky, ktoré sú pre každého fotografa naozaj zásadný.