2. diel - Kreatívne fotografovanie - Minimalizmus, skúsenosti a poriadok

V prvom diele našej malej série, Kreatívne fotografovanie a jeho rozvoj , sme sa pozreli na inšpiráciu, šokovaní, juxtapozice a koincidencie.

Minule toho bolo naozaj veľa, avšak dnes máme len pár tém, ktoré rozoberieme naozaj do hĺbky. Sú to minimalizmus, skúsenosti, poriadok a kompozície. Dnešný diel bude nabitý informáciami, preto nebudeme otáľať a vrhneme sa na to.

Fotografický minimalizmus

Dnešný článok začíname doslova s málom. S minimalizmom. Minimalizmus je umelecký smer, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia objavil v sochárstve a maliarstve a postupne sa rozšíril aj do ďalších oblastí, predovšetkým do hudby, ale aj architektúry, dizajnu, filmu, literatúry, fotografie či filozofie a životného štýlu.

Nás ale zaujíma minimalizmus fotografický. Ako taký fotografický minimalizmu vyzerá? Väčšina ľudí si predstaví jednoduché, strohé a nezáživné fotky - o tom ale minimalizmus vôbec nie je! Minimalizmus zachytáva pár hlavných objektov, ktoré sú perfektne kompozične rozložené, no a zvyšné, nevyhnutne dôležité časti fotografie, sú zredukované na minimum.

Nie nadarmo sa minimalizmu hovorí čistý dizajn. Smer je to naozaj jedinečný a v mnohých ohľadoch inšpiratívne, občas ale môže byť tiež náročný. Nie vždy sa nám na prvý pokus povedie z rušnej scény odstrániť rušivé elementy. Minimalizmus pre mňa bol a stále je pomerné veľká výzva, ktorá vo mne rozvíja cit pre kompozíciu a učí ma vidieť naozaj zaujímavé zábery v rušivých scénach.

Kľúčom k obstaranie takýchto záberov je urobiť správny výrez hlavného objektu od okolia. Totiž, ak je na fotografii len pár objektov, divákovo oko nemá čo rozptyľovať, a teda môžeme lepšie odhadnúť, na čo sa divák zameria a aký bude jeho celkový dojem. Poväčšine dobre funguje jednoduchšie pozadia, ktoré pomáha vyzdvihnúť hlavné predmety v popredí.

Obrázky s minimálnym počtom rušivých predmetov môžete kúpiť aj v doslova minimálnej podobe, tu napríklad popínavá rastlina na omietke:

Fotiť, fotiť, fotiť ...

V minulom diele sme hovorili o problematike prehnaného využívania zabehnutých skúseností a teda o prehnanom dôverovanie našim skúsenostiam. Dnes to bude úplne opačne. Budeme hovoriť o naberanie skúseností.

Skúsenosti sa nedajú nabrať inak ako fotením. To vie predsa každý, avšak Henri Cartier-Bresson posunul tento výrok ešte o niečo ďalej a povedal: "Prvých 10 000 fotografií je najhorších." Ja s jeho výrokom úplne súhlasím, prvých 10 000 fotografií sa ešte len učíme s fotoaparátom, spoznávame pravidlá kompozície a hru so svetlom, ktorá nás bude sprevádzať celým naším fotografickým životom.

S fotením sa, ale, spája ešte jedno číslo 10 000. Je to 10 000 hodín, než sa staneme majstrom svojho oboru, je to číslo, ktoré predstavuje bod zlomu. Príde vám to ako prehnané číslo? Verte tomu, že nie je! Štát sa majstrom svojho oboru je cesta, ktorá je neľahká a preosiatu nemalým množstvom prekážok.

Môžem vám ale poskytnúť aspoň nejaké tipy, ktoré vám na vašej ceste pomôžu. Zo začiatku svojej fotografickej kariéry vyskúšajte čo najviac žánrov. Foťte krajinu, portréty, produkty, makro - no proste všetko, čo vás napadne. Získate tým skúsenosti a hlavne zistíte, ktorý žáner vás najviac baví! A keď hovorím baví, myslím tí žáner, ktorý vás napĺňa doslova a do písmena. Musí to byť žáner, ktorý by ste fotili aj zadarmo - jenom pretože vás baví. Pre niekoho sú to portréty, pre iné krajiny, pre mňa sú to napríklad produkty.

Prečo si vôbec vyberať len jeden žáner? Má to hneď niekoľko dôvodov. Váš potenciálny klient bude chcieť vidieť vaše portfólio, váš rukopis, no proste celú vašej práci. Avšak ak chce nafotiť portréty, nezaujímajú ho fotky krajiny, ani produkty. Klient chce vidieť čo možno najviac fotografií z žánrov, ktorý chce nafotiť. To nás privádza k ďalšiemu dôvodu.

Každý známy fotograf je spojovaný s jedným, maximálne 2 žánre, tzn., Že keď sa povie meno Ansel Adams, vybavíme si krajinu, keď spomeniem meno Helmut Newton, vybavíme si módnej fotografii. Prečo by to u vás malo byť inak? Nechajte sa spájať len s jedným žánrom. Vaši klienti budú vedieť, čo očakávať a zafixujú si vás lepšie, než nejakého "vševedcom", ktorý fotí doslova všetko. Posledným dôvodom je aj to, že jeden život je príliš krátky pre vypilovaný jedného žánru, nieto všetkých.

Poriadok

Poriadok. Prvok, v ktorom si ľudské oko doslova vyžíva. Rád milujeme, užívame si, keď sú veci okolo nás, podľa nás! Rád má pravidlá, je organizovaný a má svoj zmysel. Prečo teda nepreniesť poriadok do našich fotografií. Ako to ale urobiť?

No, popravde naša práca nebude práve jednoduchá. Fotografia má oproti maľovanie či architektúre jednu veľkú nevýhodu. Prvky poväčšinou nachádzame už rozmiestnené, my fotografi nemáme tú možnosť rozmiestniť prvky tam, kde ich chceme mať (výnimka je samozrejme fotenie v ateliéri), a preto musíme pracovať s tým, čo sa v zábere pred nami už nachádza.

Poväčšine sa pred nami nachádza chaotická, neusporiadaná scéna. My sa v takej scéne budeme snažiť nájsť pravidelné, opakujúce sa motívy, ktoré v sebe nesú akýsi poriadok. Keď takú časť scény nájdeme, musíme nájsť ten správny uhol, pod ktorým jej zachytíme. Teda uhol, ktorý ukáže všetky prvky presne tak usporiadane, ako ich vidíme, ako ich chceme mať.

Chaos

Opak už spomínaného poriadku je chaos. Aj chaos v sebe nesie svoje čaro, ale zachytiť chaos takým spôsobom, aby nevyzeral ako omylom vyfotené fotka, je občas nadľudská úloha. Chaos si môžeme prestaviť snáď všetkými možnými spôsobmi. Tá najmenej radikálna predstava je napríklad obyčajné vybočenie z radu. Predstavme si zástup ľudí, z ktorého jeden človek vybočuje. Presne ten jeden vybočujúce človek vytvára akési napätie, pocit rebélie, jednoducho povedané chaos.

Chaos ale môže vyzerať aj úplne inak. Môže byť napríklad v podobe neupratané pracovne, v ktorej to vyzerá ako po výbuchu bomby. Všade sú pohádzané knižky, všade sú nejaké listy, nič nemá svoj poriadok a poriadok. Áno! Aj takto môže vyzerať scéna, ktorá chaos predstavuje. Avšak je len na nás, ako sa so zachytením záberu pobijú a akú kompozíciu pre neho vytvoríme.

Kompozície

Kompozície. Srdce každého vizuálneho umenia. Rozhodne nie je na mieste jej podceňovať alebo ňou ignorovať. Kompozíciu je vedľa svetla najzásadnejší prvok fotografie. O kompozíciu je na webe široko rozpracovaná série, začínajúcich článkom Lineárne kompozície. Preštudujte si o kompozíciu čo možno najviac. Pochopte jej princípy a začnite ich používať vo svojej vlastnej tvorbe. Môžem vám totiž garantovať, že znalosť kompozícia je kľúč k obstaranie tých najlepších snímok, ktoré kedy v živote uvidíte.

To je pre dnešné lekciu všetko.

V budúcom diele, Kreatívne fotografovanie - Napätie a opovrhnutie , budeme v našej mini sérii pokračovať. Pozrieme sa na vytváranie napätia a opovrhovanej žánre a myšlienky. Opäť všetko rozoberieme do hĺbky, a preto sa rozhodne máte na čo tešiť.