3. diel - Expozičné trojuholník, farebnosť a čiernobiela fotka
V minulej lekcii, Základné fotografické pojmy , sme si vysvetlili princípy ostrenie a meranie expozície a tak ľahko sme načali možné režimy fotenia. Preto je dnes dokončíme a povieme si k tomu ešte niečo o farebnosti a čiernobiele fotke.
Expozičný trojuholník
Expozičná trojuholník je v podstate kľúč k dokonalej fotografiu s dokonalou expozíciou. K pochopeniu expozičného trojuholníka je nevyhnutné pochopenie jednotlivých prvkov trojuholníka. Tými sú clona, expozičný čas a ISO.
Clona
Clona je optické zariadenie, ktoré reguluje množstvo svetla prechádzajúce objektívom. Funguje na rovnakom princípe, ako očné zrenice - teda keď je clona plne otvorená, prechádza ňou maximum svetla. Ak je však privreté alebo zatvorená, prechádza objektívom málo alebo vôbec žiadne svetlo. Nízka clona teda znamená veľké množstvo prechádzajúceho svetla.
To ale nie je jediná funkcia clony. Je tu aj ďalšia dôležitá funkcia a
tou je hĺbka ostrosti. Ak je clona nízka - napr.
f/1.4, je plne otvorená, prechádza ňou maximum možného svetla
a hĺbka ostrosti je teda nízka. To znamená, že len malá
časť fotografie bude 100% ostrá a zvyšok bude rozmazaný.
Nízka clona sa používa u portrétu alebo u makrá, z dôvodu dosiahnutia
rozmazaného pozadia (bokehu) za fotografovaným objektom. Oproti tomu
vysoká clona - napr. f/15 prepúšťa málo svetla, ale fotená
scéna je maximálne ostrá v každej jej časti. Toho sa využíva u fotenie
krajiny, architektúry ako celku pod.
Na obrázku vyššie môžeme vidieť privreté clonu približne okolo
f/5.6
Expozičný čas
Expozičný čas je veličina, ktorá udáva dobu, počas ktorej je
uzávierka fotoaparátu otvorená a umožňuje tak svetlu dopadať na
senzor fotoaparátu. Na expozičným čase závisí ostrosť
fotografie. Pokiaľ je expozičný čas dlhý (1/50 sekundy) do
fotoaparátu prejde veľa svetla, ale fotografia môže byť rozmazaná,
pretože sa nám mohli klopať ruky, alebo sa objekt pohyboval príliš rýchlo.
Pokiaľ je expozičný čas krátky (1/200 sekundy) fotoaparátom
prejde menej svetla, ale máme istotu, že fotka nebude rozmazaná vplyvom
našich klepkajúce sa rukou.
Veľmi dlhé časy (1/20 sekundy a menej) sa používajú
iba ak máme fotoaparát na statíve. Takto dlhé časy totiž
nie je možné udržať v rukách. Využitie dlhých časov je hneď niekoľko,
napr: fotenie vodopádu a celkovo vody. Voda bude jemne rozmazaná a
dosiahneme tak zaujímavé fotografie. Ďalšie situácie, kedy budeme
potrebovať dlhé čas, môže nastať, ak fotíme v zlých svetelných
podmienkach, napr. Za šera, vo tienistom lese, v noci atď. A tým
pádom potrebujeme, aby fotoaparátom prešlo čo najviac svetla.
Pre fotenie z ruky sa ako ideálny udáva čas 1/125
sekundy. Pri tejto rýchlosti by fotka nemala byť rozmazaná, ani keby
sa nám klopali ruky.
Dalo by sa to zhrnúť tak, že ak fotíme
nehybné predmety, môžeme si dovoliť ísť s časom
dole a nič nebude rozmazané, avšak ak fotíme
pohybujúce sa objekty, musíme nastaviť čas čo
najvyššie to pôjde. U športu alebo pohybujúcich sa
predmetov je ideálny čas okolo 1/500 sekundy a kratšie, teda
1/640 atď. Napr. pre zachytenie padajúce kvapky je potreba
1/4000 sekundy, to už je však extrémna rýchlosť, ktorá sa
bežne nepoužíva.
Fotografia uvedená vyššie je zachytená časom 1/1000
sekundy.
ISO
ISO je citlivosť fotografie určujúci expozíciu snímky. V praxi to znamená nasledovné - Máme scénu, kde potrebujeme presne ten expozičný čas a clonu, ktorý sme už nastavili, ale snímka je príliš tmavý, tzv. Podexponovaná. Od toho je tu citlivosť ISO. Nastavíme vyššiu citlivosť a je po probléme.
Zas tak ľahké to ale bohužiaľ niekedy nie je. Čím vyššia ISO,
tým viac sa totiž na fotke objavia šum a zrno, preto je rozumné
voliť ISO len do určitých hodnôt, kde zvýšenie ISA nie je výrazne
viditeľné na fotke. U dnešných zrkadloviek je to približne ISO
1600. Pri vyšších hodnotách už je ľahko viditeľný šum a
pri hodnotách nad 12 800 už je šum dosť výrazný.
Opäť by sa to dalo zhrnúť takto: Pochopenie troch zložiek expozičného trojuholníka je kľúčové k pochopeniu fotenie samotného. Ak chceme perfektne exponované fotky, musíme plne porozumieť expozičnému trojuholníka. Zo začiatku to chce trochu cviku a pochopiť, že ak nastavíme jeden parameter trochu vyššia, druhý musíme znížiť pod. Napr. ak zvýšime čas, musíme znížiť clonu alebo zvýšiť ISO, aby fotografie nebola moc tmavá. Ak chceme vysokú clonu, musím znížiť čas alebo zvýšiť ISO, aby sme dosiahli perfektne exponované fotografie atď. Časom to ale všetko dostanete do ruky a už budete nastavovať parametre automaticky. Dôležité je nebáť sa a všetko si to vyskúšať na vlastnú päsť.
Vyváženie bielej
Rôzne zdroje svetla majú rôzny odtieň, farbu, teplotu atď. Ľudský mozog dokáže vyhodnotiť tú správnu, neskreslenú farbu, takže v našom vnímaní dôjde k farebnému posunu. To však neplatí pri fotoaparátov, a preto je tu možnosť nastavenia vyváženia bielej. Ak sa nachádzame v interiéri, kde je hlavný svetelný zdroj žiarovka, ktorá má oranžový odtieň, naše fotky budú sfarbené do oranžova. To ale nechceme, a preto nastavíme vyváženie bielej na žiarovka, to zafarbia naše fotky do normálneho odtieňa. To isté môžeme urobiť, ak fotíme v zamračený deň. Vyváženie bielej nastavíme na režim zamračené a máme po probléme.
Je tu aj možnosť AWB, čiže automatické vyváženie bielej. AWB nastaví vyváženie automaticky, nech sa nachádzame v akomkoľvek prostredí, v akýchkoľvek podmienkach. Na AWB sa dá vo väčšine situácií plne spoľahnúť, avšak občas je lepšie, keď si vyváženie nastavíme sami. To totiž môže častokrát do fotiek vniesť väčšiu farebný kontrast. Ak fotíme do formátu RAW, môžeme vyváženie bielej kedykoľvek vo vhodnom editore zmeniť bez straty kvality fotografie.
Čiernobiela fotografia vs farebná fotografia
Medzi čiernobielu a farebnú fotkou je veľa rozdielov. Na každý žáner, v podstate na každú fotku, sa môže hodiť niečo iné. Ak sa chceme zamerať na čiernobiele fotky, mali by mať bohatú kompozíciu, pretože na fotke nebudú pútať žiadne farby. Pôjde čisto o subjekt a kompozíciu. To môže byť výhoda aj nevýhoda. Občas farby narušujú atmosféru fotografie a je lepšie previesť fotografiu do čiernobielej. Občas farby robia fotku zaujímavú a originálnu. Napr. fotky pri západe slnka alebo fotky oblohy ponúkajú rozmanité farby, ktoré obohacujú fotografiu. Na otázku, či farebne alebo čiernobielo, nie je jasná odpoveď. Záleží na konkrétnej fotografiu a štýlu fotografa. Časom spoznáte, čo sa k vášmu štýlu hodí najviac a kedy sa hodí nechať fotku vo farbách a kedy ju previesť do čiernobielej.
Na nasledujúcich dvoch fotkách uvedených vyššie môžeme vidieť, akú veľkú úlohu hrajú farby. Ak by sme tieto fotografie previedli do čiernobielej, stratili by sme všetok nádych, ktorý z nich vychádza.
Tak a je to. Tieto 3 diely boli úplným úvodom do fotenia. Ďakujem, že ste je so mnou prešli a dúfam, že vám objasnili základné pojmy a pomohli na ceste stať sa lepším fotografom. V najbližších sériách sa už pozrieme na fotenie konkrétnych žánrov. Môžete sa tešiť na rozsiahlu sériu o fotenie portrétu a mnoho ďalšieho.
