3. diel - Úvod do MVC architektúry v ASP.NET Core
V minulej lekcii, Úvod do webových aplikácií v ASP.NET , sme si urobili úvod do webových aplikácií všeobecne.
Pokiaľ čítate tento tutoriál, rozhodli ste sa naučiť technológiu ASP.NET Core MVC.
Hoci v ASP.NET Core je viac možností ako aplikáciu vytvoriť, začneme tou najpopulárnejšou, ktorou je MVC. Ide o veľmi obľúbený architektonický vzor, ktorý sa uchytil najmä na webe, hoci pôvodne vznikol na desktopoch. Je súčasťou populárnych webových frameworkov, akými sú okrem ASP.NET Core MVC napr. Zend alebo Nette pre PHP a Ruby On Rails pre Ruby. Osobne si bez neho (alebo nejakého podobného princípu) nedokážem predstaviť zložitejší web.
Motivácia
Základnou myšlienkou MVC architektúry je oddelenie logiky od výstupu. Rieši teda problém tzv. "špagetového kódu", kedy máme v jednom súbore (triede) logické operácie a zároveň renderovanie výstupu. Súbor teda obsahuje databázové otázky, logiku (C# kód) a rôzne pohádzané HTML tagy. Všetko je zamotané do seba ako špagety.
Kód sa samozrejme zle udržuje, nieto ešte rozširuje. Je zle highlightovaný, pretože si s ním IDE nevie rady, HTML nie je správne naformátovaný, strácame sa v jeho stromovej štruktúre. Našim cieľom je, aby zdrojový kód s logikou vyzeral ako zdrojový kód v C# a výstup vyzeral ako HTML stránka s čo najmenšou prímesou ďalšieho kódu.
Komponenty
Celá aplikácia je rozdelená na komponenty 3 typov, hovoríme o Modeloch, View (pohľadoch) a Controlleroch (kontroléroch), od toho MVC. Označenie pohľad sa budem snažiť vyhýbať, pretože mi príde mätúce, že takto preložené nekorešponduje s označením V. Neexistuje žiadna striktná definícia architektúry a tak sa môžete stretnúť s viacerými výkladmi. My sa zameriame na ten najrozšírenejší.
Poďme si jednotlivé komponenty najprv popísať.
Model
Model obsahuje logiku a všetko, čo do nej spadá. Môžu to
byť výpočty, databázové otázky, validácia a podobne. Pre nás to
znamená, že modely sú klasické C# triedy, ako sme ich poznali doteraz. Model
vôbec nevie o výstupe. Jeho funkcia spočíva v prijatí
parametrov zvonku a vydaní dát von. Zdôraznime, že parametre nemyslíme URL
adresu ani žiadne iné parametre od užívateľa, ale parametre metód v triede
modelu. Model nevie, odkiaľ dáta v parametroch prišli a ani ako budú
výstupné dáta sformátované a vypísané.
V kurze budeme používať EntityFramework, modely potom priamo
korešpondujú s databázovými tabuľkami. Máme teda model
Uzivatel, Komentar alebo Clanek.
Inštancie modelov obsahujú samozrejme vlastnosti z databázy. Napr. inštancia
modelu Uzivatel má vlastnosť Jmeno. Triede môžeme
definovať inštančné metódy, napr. takú, ktorá vypočíta vek užívateľa
podľa jeho dátumu narodenia.
Teraz máme predstavu, čo model vykonáva, poďme sa pozrieť na pohľad.
View
Pohľad (View) sa stará o zobrazenie výstupu užívateľovi.
Jedná sa o HTML šablónu, obsahujúcu HTML stránku a
tagy špeciálneho jazyka, ktorý umožňuje do šablóny
vkladať premenné, prípadne vykonávať iterácie (cykly) a podmienky. Pohľad
Uzivatel.cshtml teda vypíše detaily o užívateľovi, pohľad
Clanek.cshtml vypíše obsah článku.
Pohľadov máme mnoho, napr. pre funkcionalitu s entitou užívateľa:
Registrace.cshtml, Prihlaseni.cshtml,
Profil.cshtml a podobne. Pohľad Profil.cshtml je ale
už spoločný všetkým užívateľom a sú do neho posielané rôzne dáta,
vždy podľa toho, koho práve zobrazujeme. Tieto dáta sú potom dosadené do
HTML elementov šablóny.
Šablóny je možné samozrejme vkladať do seba, aby sme sa neopakovali (šablóna s layoutom stránky, šablóna s menu a šablóna článkom).
View nie je len šablóna, ale zobrazovač výstupu. Obsahuje teda minimálne množstvo logiky, ktorá je pre výpis nutná (napr. kontrola, či si užívateľ vyplnil prezývku pred jej vypísaním alebo cyklus s komentármi, ktoré sa vypisujú).
View podobne ako Model vôbec nevie, odkiaľ mu dáta prišli, stará sa len o ich zobrazenie užívateľovi.
Controller
Controller je teraz ten chýbajúci prvok, ktorý osvetlí funkčnosť celého
vzoru. Jedná sa o akéhosi prostredníka, s ktorým komunikuje
používateľ, model aj view. Drží teda celý systém pohromade a komponenty
prepája. Jeho funkciu pochopíme z ukážky životného cyklu
stránky. Najčastejšie má každá entita jeden controller, máme teda
UzivatelController, ClanekController a tak
podobne.
Životný cyklus stránky
Životný cyklus zahajuje užívateľ, ktorý
zadá do prehliadača adresu webu a parametre,
ktorými nám oznámi, ktorú podstránku si praje zobraziť. Budeme chcieť
zobraziť detail užívateľa s id 15. Urobme si ukážku URL
adresy:
http://www.domena.cz/Uzivatel/Detail/15
Požiadavka ako prvá zachytí tzv. router. Ten podľa parametrov pozná, ktorý controller voláme.
Daný controller podľa parametrov pozná, čo sa po ňom chce, teda že má zobraziť detail používateľa. Zavolá model, ktorý používateľa vyhľadá v databáze a vráti jeho údaje. Ďalej zavolá ďalšiu metódu modelu, ktorá napr. vypočíta vek užívateľa. Tieto údaje si controller ukladá do premenných. Nakoniec vyrenderuje view (pohľad). Názov pohľadu spoznáme podľa akcie, ktorú vykonávame. View sú odovzdané premenné s príslušnými dátami. Controller teda poslúchol užívateľa, obstaral podľa parametrov dotazu dáta od modelu a odovzdal ich view.
View prijme dáta od controllera a vloží ich do pripravenej šablóny. Hotová stránka je zobrazená užívateľovi, ktorý často o celej tejto kráse ani netuší:)
Celú situáciu môžeme znázorniť diagramom:
Získali sme teda oddelenie logiky od výstupu, view sú ako HTML, modely zas v C#. Dosiahli sme prehľadnosť kódu, ktorý je logicky rozčlenený.
MVC architektúra nám uľahčuje aj myslenie pri vývoji projektu. Keď píšem logiku, patrí do modelu, formátovania a štylovania výstupu riešim v šablóne, to čo užívateľ chce z parametrov zisťujem v controlleri. 3 rôzne problémy na 3 rôznych miestach, oddelené tak, aby do seba nezasahovali a nerobili nám vývoj zložitejší.
ASP.NET MVC vs ASP.NET Core
ASP.NET (rovnako ako celý pôvodný .NET framework) je spravovaný spoločnosťou Microsoft a ako taký bol dlho cielený len na operačný systém Windows. Keďže však často potrebujeme, aby naša stránka mohla bežať aj pod iným OS bez ďalšej zbytočnej práce (napr. kvôli hostingu), toto obmedzenie bolo pre vývoj v .NETe pomerne limitujúce. K tomu sa ešte pridali ďalšie nevýhody oproti iným jazykom, napr. že .NET nie je open source.
Preto sa Microsoft pred pár rokmi rozhodol framework oživiť a prepísať. Výsledkom je nový high-level framework .NET Core. Ten je novo multiplatformný, open source a prináša aj niekoľko ďalších výhod, spomeniem napr. vstavanú DI ( Dependency Injection), lepší výkon ako pôvodný ASP.NET alebo možnosť mať viac verzií frameworku na jednom stroji naraz. Core bol tiež prepísaný tak, aby používal modernejšiu architektúru.
Dočasnou hlavnou nevýhodou Coru je, že hoci má mnoho spoločného so starším .NETom a podporuje všetky súčasti .NET štandardu, niektoré veci z .NETu v Core zatiaľ nenájdeme (a tiež naopak). Pokiaľ teda plánujete iba rozširovať už existujúcu, staršiu aplikáciu, bude mať väčší zmysel naučiť sa radšej pôvodný ASP.NET MVC, ktorý je navyše dnes po rokoch vývoja o niečo ucelenejší. Nie všetky balíčky/knižnice tretích strán sú dostupné pre Core.
Momentálne obe technológie existujú a vyvíja sa vedľa seba, obe budú ešte nejaký čas podporované, v tutoriále ale nie je dôvod, aby sme nepracovali s novším ASP.NET Core.
V budúcej lekcii, Prvá webová aplikácia v ASP.NET Core MVC , si vytvoríme svoju prvú webovú aplikáciu v ASP.NET Core MVC.
