9. diel - Text v Adobe Illustrator 2

V predchádzajúcej lekcii, Text v Adobe Illustrator 1 , sme si predstavili základné nástroje na tvorbu textu a objasnili si niektoré pojmy a typografické výrazy.

V dnešnej lekcii, ktorá je lekcií nadväzujúce, si doplníme informácie o práci s textom v Illustrator a precvičíme si ju pri praktickom zadaní tvorby vizitky a zalomenie článku v časopise.

Text v Illustratoru - 2. časť

Tvorba vizitky

Vytvoríme si nový dokument o rozmeroch 90mm x 50mm (ŠxV) a 1 plátno. Jedná sa o štandardný stredoeurópsky rozmer vizitky. Západné vizitky sú proporčne trošku iné a podobajú sa skôr platobným kartám (85 x 55mm).

Ak by sme chceli priamo robiť vizuál do tlače, zadáme si pri vytvorení nového dokumentu spadavku 3 mm na každú stranu. Po otvorení dokumentu sa nám zobrazí malý formát naležato s červeným obdĺžnikovým tvarom odsadeným od plátna vo vzdialenosti 3 mm na každej strane. Tento rámik nebude pri uložení dokumentu viditeľný a nedá sa sníva manipulovať inak, než pri nastavení dokumentu.

Ide o takzvanú pomôcku pri tvorbe dokumentu do tlače a upozorňuje nás na to, že by sme pri tvorbe scény mali presiahnuť veľkosť plátna až po túto hranicu.

Predstavme si, že chceme vytvoriť vizitku, ktorá bude mať červený podklad po celej svojej ploche. Ak by sme nastavili farebnú červenú plochu len presne na rozmer plátna, v prípade posunutie nože len o pol milimetra by nám na jednej strane vznikol nežiaduce biely okraj. Ten síce vieme následne odstrihnúť, ale už si tým ničíme náš predpísaný rozmer a pri počte 8000 kusov vizitiek aj život;) .

Takže vždy, ak chceme dokumenty tlačiť, použijeme také nastavenie spadávky a roztiahnutie scény až po jej hranice.

Pri samotnom riešení vizitky máme na výber z niekoľkých základných usporiadanie - layoutov (umiestnenie loga na stred, vizitka na výšku, na tretiny a pod.). My si zvolíme rozdelenie plochy vizitky na dve časti. Vľavo umiestnime logo a vpravo na farebný podklad informácie, ktoré chceme na vizitke použiť. Tradične sa na vizitku umiestňujú základné informácie o firme a kontakt, resp. adresa, kde firma sídli. Keďže sa vyvíja spôsob komunikácie, vyvíja sa aj grafický dizajn a obsah vizitiek. Väčšinou sú vizitky komerčné záležitosťou, ale niekedy sú samy o sebe dizajnovým dielom s minimalistickým obsahom.

My skúsime postupne použiť obidva princípy.

Klasická vizitka

Použijeme logo, názov spoločnosti, kamennú aj internetovú adresu, telefón a mail, meno zamestnanca a jeho pozíciu. Najprv si jednotlivé texty napíšeme pomocou textu v ploche. Meno zamestnanca je najdôležitejší údaj a preto bude najväčší. Vychádza to z ideológie, kde vizitka je nositeľom informácie a kontaktu na konkrétneho člena firmy.

Dnes sa preferuje skôr spoločnosť. Sila tímu je totiž taká, aká je sila jej najslabšieho člena a cieľom modernej vizitky je reklama na celú spoločnosť.

Veľkosť písma pre meno môže byť v rozsahu od 14 - 16 bodov. Následne napíšeme pozíciu, ktorá bude menším písmom, ale dostatočne viditeľná s veľkosťou 11 bodov, napísaná hrubým a nakloneným písmom.

Pri malých formátoch dokumentu je potrebné si pamätať, že text má aj iné veľkosti, než len predvolený Arial s veľkosťou 12 bodov alebo Calibri 11 bodov, ale aj na to, že text menšie 6 bodov sa už reálne nedá čítať!

Ďalšie texty ako adresa, mail a telefón napíšeme tiež menším, napríklad 9 bodovým písmom, pričom telefón môžeme zvýrazniť tak, že ho mierne zväčšíme a upravíme na tučné písmo. Ak chceme postupne upravovať text a jeho riadkovanie, vhodne jeho časti označíme a použijeme okno znak v hornej lište alebo ho vyvoláme klávesovou skratkou Ctrl + T. Aktuálne sa na vizitku umiestňujú ešte informácie o produktoch a kontakty na sociálnych sieťach, ale všetko s mierou.

Vizitka totiž nie je žiadny leták a nie je to ani reklamný inzerát v novinách. Ide o základný propagačný materiál a jej dizajn je veľmi dôležitý. Preto by mala byť v prvom rade prehľadná.

Usporiadanie a zarovnanie textu volíme tak, aby nám jednotlivé texty čo najviac lícovali k sebe, k okraju farebných plôch alebo k okrajom plátna.

Voľná vizitka

Teraz použijeme len logo a internetovú adresu. Dnešné zákazník oproti tomu v minulosti totiž bude skôr hľadať informácie o spoločnosti na internete, ktorý má bezprostredne v dosahu svojho smartphonu oproti tomu v minulosti, ktorý vo veľkom používal telefón.

Samozrejme umenie je vždy otázkou vkusu a väčšina ľudí v komerčnej sfére nie sú výtvarníci. Preto je vhodné nájsť rovnováhu medzi estetickou a informačné stránkou vizitky, ktorej účel si to priamo vyžaduje.

Zalomenie článku

Ak sme si overili základné možnosti práce s textom, môžeme si vyskúšať prácu takzvaného zalamovacie. Zalamovacie je grafik, ktorý má v grafickej spoločnosti (redakcii) za úlohu vhodne a prehľadne umiestniť dodaný materiál v rámci strany, ktorú má k dispozícii. Grafik totiž nie je redaktor, nemusí poznať a používať zaujímavá slová, aby upútal pozornosť obsahom. Nemusí sa chváliť ani používať prirovnanie. Grafik nie je spisovateľ a ani investigatívec a objaviteľ. Na rozdiel od ostatných však vie pracovať s vizuálnou stránkou textu a vizuálne komunikácií.

Väčšinou sa ku grafikovi dostane obsah článku vo forme wordovského textu a súboru obrázkov. Ak by sme jednoducho naplnili týmto obsahom stranu, asi by si ju prečítal málokto a ak by si na základe prvého dojmu mal niekto kúpiť časopis s takým dizajnom, asi by redakcia čoskoro skrachovala.

Zalomenie strany - čiže layout, je v práci grafika samostatná kapitola. Každá stránka by mala byť robená tak, aby vyvažovala dva účely. Propagovať a poskytnúť informáciu. Aj vizuál strany je vlastne obal, ktorý predáva. Ak použijeme v článku vyzývavé obrázky, čitateľa si nájdeme skôr, než keď použijeme nič nehovoriace čistý text. Ale nie je to len o obrázkoch! Aj pre zalomenie textov článkov fungujú určité štandardy.

Druhy textov článku

Druhy si v tejto lekcii predstavíme celkom 3.

Titulka

Jedná sa vlastne o nadpis a graficky je možné robiť s ním čokoľvek, čo pripúta pozornosť čitateľa. Samozrejme vždy berieme do úvahy cieľového zákazníka. Ak zalamujeme básničku pre deti, použijeme titulku výraznú a pestrú. Môžeme ju nakloniť a rozohrať tak, aby bola čo najzaujímavejšie.

Ak chceme pritiahnuť pozornosť dospelého čitateľa, zvýrazníme expresívne slová alebo kombinujeme elegantné šerifovia písma s kaligrafiou, ako je to napríklad u fashion magazínov. Ak chceme použiť vedecký dizajn, použijeme menej ozdôb a pridáme skôr štruktúru. Samozrejme jednotná šablóna neexistuje a je potrebné to brať individuálne. Väčšinou používame písmo väčšie ako 12 bodov.

Perex

Označenie pre úvodný upútavku, prvý odsek článku, ktorý v sebe ukrýva jeho hlavný obsah. Neprezrádza pointu, ale nasmeruje čitateľa k oblasti, ktorou sa zaoberá. Tento text už nedeformujú, je menšia než titulkové písmo a je oproti základnému textu zvýraznený buď Bold alebo kurzívou. Používame písmo o veľkosti 10 - 12 bodov tak, aby bol Perex vždy výraznejší ako základný text. Niekedy sa v texte vyskytuje niekoľko upútaviek, ktoré zvýrazňujú alebo opakujú najdôležitejšie výroky alebo fakty používaná v článku.

Základný text

Ide o hlavný obsah článku a jeho cieľom je poskytnúť informáciu bez požiadavky na jeho špeciálnu úpravu. Veľkosť textu ako aj riadkovanie a rozsah opäť závisí na cieľovom čitatelia. Dospelý človek nemá problém s hustým písmom s veľkosťou 10 bodov a riadkovaním 1. Dieťa ale vyžaduje veľkosť minimálne 12 bodov, riadkovanie 1,5 a rozsah taký, aby dokázalo udržať pozornosť a prečítať článok naraz.

Funguje to tak, že hierarchicky je najväčší nadpis. Ak čitateľa zaujal, tak mu vizuálne ponúkneme ochutnávku vo forme upútavky a ak sa rozhodol prečítať si obsah, už ho pri základnom texte nerušíme.

Zalamujeme

Vytvoríme si nový dokument o veľkosti A4 a orientáciou na výšku. Keďže nie sme spisovatelia, ale grafici, nebudeme obsah článku písať, ale stiahneme si jeho text z ľubovoľnej bulvárneho stránky. Urobíme to jednoducho. Označíme si na webovej stránke text, ktorý chceme skopírovať a stlačíme Ctrl + C. V Illustrator si zvolíme nástroj text a vytvoríme cez väčšiu časť plátna textové okno tak, aby sme dodržali okraje na všetkých stranách (textové okno sa vykonáva spôsobom, že vyberieme textový nástroj, klikneme ľavým tlačidlom myši na miesto, kde chceme vytvoriť ľavý horný okraj textového okna, podržíme tlačidlo, presunieme ho na miesto, kde bude pravý dolný okraj textového okna a tlačidlo uvoľníme). Stlačíme klávesovú skratku Ctrl + V a sledujeme, ako nám text zo stránky natiekol do nami vytvoreného okna.

Síce nie sme spisovatelia a nepíšeme, mali by sme sa ale aspoň bežne orientovať v obsahu textu, ktorý zalamujeme. Ak by sme totiž na valentínsky článok použili štruktúru z kvapiek krvi alebo makro rybích šupín, bolo by to faux pas. Aj vďaka tomu, že čítame, vieme z článku definovať nadpis, úvodník a základný text.

Najskôr všetok text označíme (Ctrl + A) a zmeníme mu veľkosť na koncovú veľkosť základného textu, napríklad na 11 bodov. Font si zvolíme podľa charakteru článku - napríklad na Myriad Pro.

Ako prvý označíme priamo nástrojom text a jeho kurzorom nadpis a zväčšíme ho tak, aby oproti ostatnému textu zakričal hneď pri prvom pohľade na stranu. Aj napriek navyknutý spôsob dávať nadpis hore do stredu ho budeme umiestňovať skôr vľavo. Je to totiž miesto, kde nás už od prvej triedy učili pozerať sa pri čítaní a prezeranie kníh ako prvý. Označený text jednoducho meníme pomocou hornej lišty programu. V prípade dlhšieho nadpise článku si môžeme dovoliť použiť viac druhov písma a vytvoriť ilúziu podnadpisov. V praxi sa často nadpis píše veľkými písmenami tzv. Verzálky, ktoré rýchlo označenému textu aktivujeme cez text - malé a veľké písmená - na veľká.

Staré pravidlo grafického dizajnu hovorí, že v rámci jedného vizuálu / strany, by sme nemali použiť zbytočne veľa druhov písma. Mali by sme to zvládnuť s tromi.

Ak máme hotový nadpis, označíme si úvodník a zmeníme mu rez písma na kurzívu a bold (naklonené a tučné písmo), pokojne v pôvodnej veľkosti 11 bodov.

Keď sme sa pri úpravách dostali pod úvodník, vyberieme si nástroj výber (čiernu šípku) a zvolíme si transformačný bod textového okna dole uprostred. Ťahaním tohto bodu smerom nadol textové okno zmenšíme tak, aby končilo hneď za úvodníku.

Z textu je viditeľný iba nadpis a úvod a na textovom okne nám pribudla ikonka vpravo dole (červené plusko vo štvorci), ktorá upozorňuje na to, že v textovom okne je obsah, ktorý presahuje viditeľný rozmer okna. To znamená, že aj napriek tomu, že sme zmenili veľkosť okna, nám text zostal zachovaný uložený v textovom okne, len ho nie je vidieť.

Klikneme na ukazovateľ presahu obsahu a kurzor sa nám zmení na možnosť pretekaniu textu. Teraz klikneme ľavým tlačidlom myši pod prvou textové pole a podržaním a ťahaním myšou vytvoríme textové okno č. 2. Akonáhle sa vytvorí, v jeho vnútri sa nám objaví text, ktorý sa nám do prvého okna nevošiel. Takému spôsobu prepojenia dvoch textových okien sa hovorí pretekaniu alebo reťazenie textu. Používa sa v prípade, že chceme jeden text naliať do viacerých strán, alebo chceme použiť na rovnaký text viac formátovanie, čo je náš prípad. My sme dali pretiecť text do druhého okna kvôli tomu, aby nadpis aj úvodník boli formátované do jedného stĺpca a základný text do stĺpcov viac.

Klikneme si na spodnej textové okno a po jeho označení si zvolíme v hornej lište text - voľby textu v ploche. V okne volieb texte v ploche si nastavíme počet stĺpcov na 2 a pri aktivovanom náhľadu vľavo dole môžeme priamo sledovať, čo sa s textom deje.

Aby náš článok nebol tvorený len textom, vložíme na stranu obrázok, ktorý s ním súvisí.

Ak chceme umiestniť obrázok do priestoru textu, je vhodné obrázku aktivovať vlastnosť cez objekt - obtekanie textu - vytvoriť. Týmto spôsobom sme si zaistili to, že pri posúvaní obrázku bude text automaticky obrázok obtekať a nebude obrázkom prekrytý.

V prípade potreby pre lepší dizajn použijeme farbu, viac obrázkov, alebo zmeníme vložením farebného obdĺžnika pod text farebnosť podkladu strany. Pri všetkých úprav ale máme na pamäti, že text má zmysel len vtedy, ak sa dá čítať. Zbytočné dotyky a prekrývanie s inými objektmi toto pravidlo popierajú.

Pri všetkých pokusoch a tvorbe stále myslime na to, že skúsenosti robia majstra a žiadna práca nie je zbytočná, ak nás aspoň trochu baví;) .

To je pre dnešné lekciu všetko.

Nabudúce, Efekty v Adobe Illustrator , sa pozrieme na efekty.