4. diel - Polygóny a GTA style v Adobe Illustrator
V minulej lekcii, Nástroj Pero v Adobe Illustrator , sme si priblížili nástroj Pero.
V dnešnej lekcii si povieme niečo o vektorizáciu, polygónov a predstavíme si takzvaný GTA style.
Vektorizácia je všeobecne prevod ľubovoľné veličiny do vektorového zápisu pomocou funkcie. Vektorový môže byť napríklad diagram zisku podniku, ale aj osobné úbytok na váhe;) . V našom poňatí je vektorizácia prevod obrazu do vektorov, teda do kriviek.
V programe Adobe Illustrator je možné takýto prevod robiť ručne pomocou funkcie pero alebo automaticky. Oba postupy majú svoje pre a proti. Zatiaľ čo jeden sa realizuje ľahko a rýchlo, má nevýhodu v tom, že vytvorí automaticky body na mieste a v počte tak, ako si určí program sám. Ten druhý je o trpezlivosti, ale poskytuje nám plnú kontrolu nad vytvoreným obrazom. Pretože automatická vektorizácia je "efekt" na dva kliky a určite sa k nej ešte v tvorbe dostaneme, dnes si predstavíme jej vznešenejšie sestru - ručné vektorizáciu.
Ručné vektorizácia = Nástroj pero
Úplným základom práce s vektormi je nástroj pero. Ten sme si predstavili v predchádzajúcich článkoch. Pomocou neho kreslíme, modifikujeme a spájame cesty - tvary medzi sebou. Aby sme si predstavili vektorizáciu komplexne, ukážeme si dva populárne spôsoby ručné vektorizácia.
Polygónové jablko
Polygónový štýl bol a je jeden z top grafických štýlov. Objavil sa nielen pri tvorbe ilustrácií, ale aj u mnohých log známych spoločností. Tento vizuál pripomína 3D objekty skladané z papiera, niečo medzi 3D modelovacím softvérom a origami. Tvary sú tvorené súborom zjednodušených ostrých plôch (troj a viac uholníkov) vyplnených buď čistú farbou alebo farebným prechodom - gradientom.
Otvoríme si nový dokument - A4 naležato, a aktivujeme nástroj pero. Aby sa nám dobre pracovalo, je vhodné si vopred povedať, že je dobré vytvárať pásy polygónov postupne a nedovoliť im porušiť pravidelnosť.
Ručné vektorizácia vyžaduje cvik a trpezlivosť
Postupne začneme obkresľovať trojuholníky časti jablká. Snažíme sa obkresľovať plochy, ktoré majú približne rovnakú farebnosť, aby sme neporušili svetelnosť predlohy a tým aj jej priestorovosť. Nakreslíme perom trojuholník, prepneme tvar z výplne na obrys a nástrojom Kvapkadlo (kým je vytvorený trojuholník označený) "nakapátkujeme" do tvaru takú farbu, ktorá zaberá percentuálne najväčšiu ohraničenú plochu.
Na prvýkrát to ide ťažko
Postupne pridávame ďalšie a ďalšie trojuholníky. Aby sme videli, kam dávame ovládacie body, priebežne prepíname medzi výplňou a obrysom tvaru. Môžeme to prepínať v ľubovoľnom okamihu, pretože program rozlišuje klikanie do okna nástrojov ako inú úroveň oproti klikanie do plátna. Po určitom obkreslenie plochy si skontrolujeme vytvorený polygón vypnutím oka v okne vrstiev pred vloženým obrázkom.
Takto si overíme postup a dokonalosť, prípadne nájdeme chyby, ktoré pomocou bielej šípky (priamy výber) kedykoľvek môžeme opraviť.
Ideálne je, aby bola každá plocha inej
farby .<> 
Vzniknutý obraz pripomína tvar z farebného skla
GTA style
Dávno predtým, než prišiel tento štýl do hry GTA, používal sa vektorový look pri fashion a pop-artových kresbách a plynule prešiel z papiera a plátna aj do virtuálneho priestoru. Najväčší boom ale priniesla spomínaná hra, ktorá predstavila tento štýl masovo hráčom hier a ponúkla tak alternatívu k dokonalej 3D grafike, ktorá začínala byť nudná. Spomínam si, že vzniklo aj niekoľko filmov, kde bol klasický obraz digitálne upravený do kriviek. Oproti automatický prevod na krivky je ručná vektorizácia efektívnejší v počte bodov, ktoré bitmapový obraz nahradí a je len na autorovi, aby si určil hranice.
Sme efektívne = kreslíme len tie cesty, ktoré sú nevyhnutné na zachytenie podoby!
Najprv si vložíme obraz na plátno cez súbor umiestniť. Aby sa nám počas práce podklad nehýbal, môžeme ho uzamknúť pomocou políčka vo vrstvách za okom. To nám slúži k uzamknutiu vrstvy a tá už sa tak nebude dať ani vybrať, ani jej pohnúť.
Keďže tentoraz bude na jednom mieste niekoľko tvarov, je ideálny kresliť je od tých podkladových smerom dopredu. Najprv si obkreslíme celú hlavu a "nakapátkujeme" do nej stredný odtieň pokožky.
Potom nakreslíme časť tváre, kde sa nachádza tieň. Aby sme ju videli, predchádzajúce vrstvu buď vypneme (odklikneme oko v okne vrstiev), alebo prepneme jej výplň na obrys.
Je vhodné zvoliť si ako predlohu taký obrázok, kde je svetlo ostrejšie, aby sme dokázali nižším počtom plôch vystihnúť podobu predlohy. Stredná odtieň, tieň a svetlo.
Potom prejdeme k vráskam, typickým rysom tváre a potom k očiam. Veľa robia skúsenosti a hlavne trpezlivosť. Niekedy je podoby dosiahnutá rýchlo, niekedy je potrebné pracovať na viacerých plochách. Ak chceme komplikované plochy obtiahnuť jedným tvarom a potom je vyplňovať farbou, chce to cvik.
Hlavne nezabúdať na priebežnú kontrolu práce. Takáto kontrola nám nielen naznačí, či je potrebné umiestniť pod obkreslenie tvary ďalšie objekty (aby nepresvitala biela farba podkladu, keď vypneme zdrojový obrázok), ale môže nás aj vhodne namotivovať k práci a dať nám spätnú väzbu, či je alebo nie je obrázok hotový a je ešte potrebné pracovať na rysoch a podobnosti.
Takýto vektorizované portrét má bonusovú výhodu. Možno ním vytvárať koláže, prekrývať je a kombinovať s inými obrázkami (tvár jednej postavy a klobúk alebo fúzy druhé). Zároveň ho môžeme aj rýchlo farebne meniť. Urobiť z jednej tváre rýchlou zmenou zeleného Shreka alebo modrého Avatara je na pár klikov. Ak chceme ísť trošku viac do štylizácie a odkazu v moderné umenie, skúsme si popartom, ktorý vychádzal z kopírovania tváre a následného kolorovanie. Trebárs taký Andy Warhol.
Skopírujte teda tvár tak, aby každá kópia zaberala jednu
štvrtinu plátna a pod každou umiestnime podkladový
obdĺžnik. Zvolíme si 5 farieb (čím jasnejšie a čistejšie,
tým lepšie - a tú najtmavšie zachováme na všetkých obrazoch) a použime
ich tak, aby sa farba vždy nachádzala v inej ploche. Čiže tá farba, čo je
na prvom tvári ako stredná PLEŤOVKA, bude v ďalšom obrázku farbou
podkladu, potom tieňa a potom svetlá plocha.
V budúcej lekcii, Symboly a stopy v Adobe Illustrator , si predstavíme 2 základné knižnice a konkrétne nástroje, ktoré s nimi pracujú.
